Je to prvýkrát, keď Ruská federácia prostredníctvom svojej pobrežnej stráže otvorene zaútočila na lode ukrajinskej armády, svoju agresiu priznala a dokonca sama zverejnila väčšinu dôkazov, ktoré o tomto útoku a neoprávnenej agresii svedčia. O dôvodoch takéhoto kroku môžeme dlho špekulovať, ale fakt zostáva faktom. Ozbrojené sily Ruskej federácie vykonali akt agresie proti ozbrojeným silám Ukrajiny.
Z vojny neohlásenej a hybridnej, keď sa Moskva schovávala za „povstalcov“, „domobranu“ či tzv. zelených mužíčkov bez označenia, sa stala vojna otvorená.
Prvotné nadšenie z „malej víťaznej vojny“, keď sa ruským špeciálnym silám podarilo zraniť šesť ukrajinských námorníkov a zhabať tri ukrajinské plavidla, vystriedali v Rusku trochu iné emócie. Moskva takmer okamžite obvinila Ukrajinu z tzv. provokácie. Rozumne vysvetliť, v čom táto provokácia spočívala, však už nedokázala. Teórii o tom, že osobne Petro Porošenko vyprovokoval túto akciu, aby následne mohol vyhlásiť v krajine vojnový stav, zvýšiť svoju popularitu a oddialiť prezidentské voľby, veria už len presvedčení konšpirátori.
Pravda je, že o zhoršujúcej sa situácii v Azovskom mori z hľadiska hospodárskeho i bezpečnostného hovorí Ukrajina najmenej od jari tohto roku. 25. októbra sa k tejto otázke vyjadril aj Európsky parlament v uznesení, v ktorom odsúdil aktivity Ruskej federácie v Azovskom mori a vyjadril vážne znepokojenie nad veľmi nestabilnou bezpečnostnou situáciou, ktorá by mohla ľahko prerásť do otvoreného konfliktu.
Ide o to, že podľa dvojstrannej dohody z roku 2003 medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou o využívaní Azovského mora a Kerčského prielivu má Rusko, ako aj Ukrajina právo vykonávať v týchto vodách kontroly podozrivých plavidiel. No Rusko túto možnosť začalo zneužívať. Od jari tohto roku Ruská federácia začala pravidelne blokovať a kontrolovať lode plávajúce do a z ukrajinských prístavov, čím dochádzalo k obrovskému oneskoreniu a spôsobilo ukrajinskému hospodárstva značné finančné straty. A nielen ukrajinskému, blokované boli a sú aj plavidlá registrované v Európskej únii.
Kremeľ sa tentoraz snažil vyprovokovať Ukrajincov k prvému výstrelu, lebo mal v úmysle opakovať udalosti, ku ktorým došlo v Gruzínsku v roku 2008.
Okrem toho na jeseň tohto roku Moskva prepravila do Azovského mora niekoľko vojenských a hliadkových plavidiel z Kaspického mora. Svoj krok odôvodnila snahou o zabránenie teroristických útokov na Kerčský most, ale aj nezasvätenému pozorovateľovi musí byť jasné, že je to len kamufláž pre ďalšiu militarizáciu Azovského a Čierneho mora a snaha o destabilizáciu východných a južných oblastí Ukrajiny prostredníctvom blokácie dvoch dôležitých ukrajinských prístavov v Berďansku a Mariupole.
S cieľom ochrániť svoje pobrežie aj prístavy začala ukrajinská strana plánovať vytvorenie svojej námornej základne v Azovskom mori. Koncom septembra sa presunuli z Odesy do Azovského mora dve ukrajinské vojenské lode Donbas a Korec. Preplávali cez Kerčský prieliv rovnako, ako to mali urobiť aj tri ďalšie plavidlá 25. novembra. Vtedy ruská strana o provokácii nehovorila.
Niektorí ukrajinskí komentátori sa domnievajú, že Kremeľ sa tentoraz snažil vyprovokovať Ukrajincov k prvému výstrelu, lebo mal v úmysle opakovať udalosti, ku ktorým došlo v Gruzínsku v roku 2008, t. j. získať voľnú ruku pre krviprelievanie, vydieranie Kyjeva a donútiť ho k neuváženým krokom. Namiesto toho sa sám zahnal do slepej uličky, z ktorej sa nebude ľahké dostať.