Voláme po zmene a tá, ak nemá prísť zase ako revolúcia, musí prísť postupne, po jednotlivých krokoch. Jedným z nich je doplnenie Ústavného súdu. Ak tam budú odborníci a zároveň aj slušní ľudia s morálnym kreditom, tak sa môžeme nádejať, že pravdy, ktoré sme si povýšili na ústavné zákony, sa budú vykladať v prípade potreby nezaujate, správne a čisto.
Vo voľbe ústavného sudcu jasne vidno prepojenie demokratických princípov s politikou. Týka sa každého z nás. Veď tým, ako sme si zvolili poslancov a prezidenta, sme jasne ovplyvnili to, akých budeme mať aj sudcov Ústavného súdu. Lenže podľa akých kritérií sa budú nakoniec vyberať a schvaľovať, ak nielen podľa politických? Opozícia tvrdí, že by ústavnými sudcami nemali byť politici. Neviem prečo.
Kto iný, ak nie politik a súčasne právnik vie posúdiť účelnosť a čistotu zákona, prípadne ju aj porovnať s bežnou praktickou politikou? Čím je politik na Ústavnom súde nebezpečný? Je cennejší akademik, ktorý nemá o bežnom živote potuchy, ale je dobrý vo vysvetľovaní právnych noriem? Ako zákonníci či farizeji v Starom zákone v prípade Tóry?
Možno keby vo vedení opozičných strán bolo viac právnikov a nielen priateľov pochybných indivíduí či ukričaných opozičníkov z princípu, tiež by boli za to, aby sa za najvyššiu kvalifikáciu pre ústavného sudcu považovala jeho odbornosť, morálka a určitá politická vyspelosť. Sudca tohto typu musí byť nad vecou, odborník, no zároveň aj pragmatik, čo už niečo zažil.
Brániť politikovi, aby sa stal ústavným sudcom, je okázalá diskriminácia. A tá je podľa našich zákonov protiústavná.