Predsedníctvo AfD medzičasom vyhovelo odporučeniu ústavnej ochrany a vypracovalo stratégiu na vylúčenie pravicových extrémistických členov. Napriek tomu hlavní reprezentanti strany zásadne nesúhlasili s rozhodnutím úradu a označili ho za ďalší dôkaz vraj už dávno nefunkčnej nemeckej demokracie.
Preverenie, či politici AfD vystupujú protiústavne, je dosť sporné. Predsedníčka socialistickej strany Ľavica, ktorá je právnym následníkom komunistov na území bývalej NDR, toto preverovanie odmietla preto, lebo vidí nevhodný signál v rámci demokratického vyrovnania sa s politickými súpermi. Netreba sa tomu čudovať, že úrad ústavnej ochrany totiž sledoval socialistov v rokoch 2007 až 2014. Vtedy bola Ľavica veľmi obľúbená medzi voličmi, a teda v dosť porovnateľnej situácii, v akej sa dnes nachádza AfD.
Podľa prieskumov verejnej mienky populistická AfD má vo východnom Nemecku potenciál stať sa prinajmenšom druhou najväčšou politickou silou.
Nemci v prípade strany Ľavica radi špekulovali o zúfalej reakcii tradičných strán dominujúcich exekutíve, ktoré sa báli rozsiahlej spoločenskej debaty týkajúcej sa predovšetkým budúcnosti sociálneho štátu a tým v neposlednom rade i blahobytu celej krajiny.
Ekonomicky zameraní predstavitelia AfD sa sústreďujú aj na otázku dlhodobého udržania blahobytu. Argumentujú však z úplne inej perspektívy. A to na základe toho, že varujú pred nezadržateľným zánikom vraj čoraz menej výkonných síl nemeckej spoločnosti. Obidve debaty majú v podstate spoločné, že v nich ide o strach značného podielu voličov zo straty základných hodnotových istôt.
Tento rok sa uskutočnia voľby do parlamentov štyroch spolkových krajín, z toho troch vo východnom Nemecku. Podľa prieskumov verejnej mienky AfD má práve tam potenciál stať sa prinajmenšom druhou najväčšou politickou silou. Populisti vedia profitovať najmä z trvalej slabosti sociálnych demokratov (SPD), ktorí by aktuálne získali iba 16 percent hlasov voličov v rámci celého Nemecka. Dramatický pokles najstaršej nemeckej strany súvisí s tým, že sa nedajú identifikovať jednoznačné pozície jej hlavných činiteľov. Okrem toho nemálo politológov predpovedalo pri príležitosti vzniku AfD v roku 2013, že SPD bude patriť medzi strany, ktoré doplatia za existenciu nového politického subjektu – AfD.
Z ankiet medzi potenciálnymi voličmi vo východnom Nemecku vyplýva ich sklon k spolupráci AfD s konzervatívcami. Väčšina síce zatiaľ odmieta alianciu s populistami, no treba počkať, akou mierou populisti zvládnu výzvu, aby sa zbavili extrémistických prvkov a rozvíjali sa smerom k patriotickej strane, ktorá bude prispievať k vnútornému mieru v krajine.
Pritom by z perspektívy strany, ktorú živí veľká podpora tzv. protestujúcich občanov, nebolo chybné, keby sa voličom vedela prezentovať ako zrelý Robin Hood. Úspešné poučenie sa tu ponúka. Ľavici sa totiž na úkor SPD počas preverovania úradom ústavnej ochrany podarilo získať imidž serióznej strany, ktorá ako jediná dokáže dôveryhodne zastupovať záujmy sociálne slabých občanov.