Biely dom informoval o uskutočnení summitu v piatok 18. januára, po 90-minútovom rozhovore s Kim Yong-cholom, ktorý je jedným z vedúcich poradcov vodcu KĽDR. Ten sa počas svojej návštevy USA stretol aj s americkým ministrom zahraničia Mikeom Pompeom. Médiá citujú i Trumpov tweet o tom, že „sa teší na stretnutie s vodcom Kimom na konci februára 2019“.
Zatiaľ ani jedna strana príliš veľa neprezradila, aké budú témy rokovaní počas summitu. To prirodzene vyvoláva medzi pozorovateľmi viaceré otázky, najmä v súvislosti s doteraz hlavnou požiadavkou USA, aby sa vzdal Pchjongjang svojich nukleárnych zbraní tak, ako sa to spomínalo po prvom summite Trump – Kim v júni 2018 v Singapure.
Severná Kórea stále neprijala dostatočné záväzky v otázke povolenia potrebných inšpekcií svojho nukleárneho arzenálu, osobitne v otázke rastúceho počtu jej jadrových hlavíc a interkontinentálnych balistických rakiet.
Zahraničnopolitickí analytici sa zhodujú v názore, že v tejto otázke sa odvtedy dosiahol len minimálny pokrok. Severná Kórea stále neprijala dostatočné záväzky v otázke povolenia potrebných inšpekcií svojho nukleárneho arzenálu, osobitne pokiaľ ide o rastúci počet jej jadrových hlavíc a interkontinentálnych balistických rakiet. Z doteraz zverejnených informácií sa dá usudzovať, že Washington by mohol zmierniť postoj v otázke sankcií proti KĽDR, pretože vodca Kim začiatkom tohto mesiaca pohrozil odrieknutím rokovaní, ak prezident Trump nepreukáže viac ochoty na kompromis.
Pompeo v rozhovore, ktorý poskytol stanici Sinclair Broadcast Group, podčiarkol „potrebu redukcie Kimovej jadrovej kapacity“, no nezmienil sa už o predtým deklarovanom cieli USA ohľadom „definitívnej a úplne verifikovanej denuklearizácie Severnej Kórey“. Minister spomenul „predošlé rozhodnutie vodcu Kima o zastavení testov jeho jadrových zbraní“, čo administratíva amerického prezidenta zjavne považuje za dôkaz svojho úspechu. Podľa Pompea „uvedené otázky ohrozovali USA v čase nástupu Donalda Trumpa do funkcie prezidenta. My chceme redukovať toto riziko, redukovať kapacity Severnej Kórey budovať svoj (nukleárny) program“.
K tomuto cieľu mali prispieť aj spomínané rokovania za účasti osobitného predstaviteľa USA pre Severnú Kóreu Stephena Bieguna, námestníčky ministra zahraničia KĽDR Choe Son-hui a osobitného predstaviteľa Južnej Kórey pre nukleárne otázky Lee Do-hoona v tzv. malom formáte na pozvanie švédskej vlády a Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Tieto rokovania predstavujú prvé stretnutie Bieguna s jeho kórejským náprotivkom od jeho vymenovania do funkcie v auguste 2018.
Aj keď Švédsko nešpecifikovalo bližšie ani začiatok, ani samotný program rokovaní v Štokholme, juhokórejská Yonhap News Agency uviedla, že minulá nedeľa bola druhým rokovacím dňom uvedeného stretnutia. Určitým miernym optimizmom o možnosti dosiahnuť pokrok na druhom summite Trump – Kim môžu byť aj výroky ministerky zahraničných vecí Južnej Kórey Kang Kyung-wha, že Soul a Washington v priebehu minulého týždňa prediskutovali medzi sebou otázku „ako odmeniť Kimove denuklearizačné kroky s adekvátnymi opatreniami“. Za príklad takýchto možných opatrení juhokórejská ministerka označila „povolenie určitých (spoločných) ekonomických projektov Severnej a Južnej Kórey ako pre začiatok“