Ako Západ ovládol svet?

18.02.2019 14:00

Túto otázku si kladú Alexander Anievas z Cambridgeskej univerzity a Kerem Nisancioglu z Westministerskej univerzity.

Pre vzostup západnej Európy je podľa nich kľúčové násilie spojené so vznikom kapitalizmu a s kolonializmom. Ako k takémuto tvrdeniu dochádzajú? Nie je za nadvládou Západu slávna protestantská etika Maxa Webera, nevhodné klimatické podmienky v Afrike či orientálna despocia?

Eurocentrické vysvetlenia

Takéto vysvetlenia považujú Anievas s Nisancioglom za eurocentrické, pretože vychádzajú z toho, že základom kapitalistickej modernity je vnútorný vývoj v Európe. Ten je chápaný ako primárna hybná sila histórie. Prehliada však mnohoraký medzispoločenský vývoj v dejinách. Spoločnosti sa navzájom ovplyvňujú. Na jednej strane silnejší donucujú slabších, aby sa prispôsobili, ak chcú prežiť, na druhej slabší využívajú privilégium zaostalosti, aby silnejších preskočili vo vývoji. Presne to sa podarilo na starom kontinente.

Pre vzostup západnej Európy je kľúčové násilie spojené so vznikom kapitalizmu a s kolonializmom. Za nadvládou Západu tak nie je ani Weberova protestantská etika, nevhodné klimatické podmienky v Afrike či orientálna despocia.

V 13. storočí, keď Európa bola podľa autorov najzaostalejším regiónom sveta, mongolské impérium spojilo východ so západom – Európu s Čínou. Kým pre Čínu a východnú Európu znamenali Mongoli ohrozenie, západnej Európe, naopak, umožnili rýchly vzostup. Čínsky admirál Čeng Che zastavil svoje námorné expedície v prvej polovici 15. storočia, aby sa Čína mohla plne venovať pozemnej mongolskej hrozbe, čím neskôr umožnil voľný prístup Portugalcom a Holanďanom k obchodu v Indickom oceáne. Mongoli takisto umožnili rozšírenie navigačných technológií a pušného prachu z východu na západ. Pre autorov je dôležité, že tento prínos pre západnú Európu bol daný aktivitou Mongolov a pokrok teda nepramenil zvnútra samotného Západu.

Kľúčové je, že Mongoli do Európy počas feudálnej krízy priniesli aj mor. Pokles počtu obyvateľov viedol k zlepšeniu postavenia roľníkov a reakciou na to boli boje medzi šľachticmi. Práve tie znamenali pre Európanov zásadnú počiatočnú výhodu. Vďaka konkurencii medzi šľachticmi stali sa lepšími vo výrobe a používaní zbraní, v námorných technológiách boja a v budovaniach opevnení. Neskôr Osmanská ríša ohrozovala Habsburgovcov v čase ich najväčšej dominancie. Turci využívali rozdrobenosť Európanov a vytvárali aliancie s Francúzmi, Angličanmi a protestantmi v Holandsku a Nemecku. Narušili monopol Janova a Benátok v Stredozemnom a Čiernom mori a prinútili ich hľadať alternatívne cesty do Indie a na Ďaleký východ. Dôsledkom bolo „objavenie“ Ameriky Krištofom Kolumbom.

Zisky z kolónií

To viedlo k možnosti nakupovať lacno prírodné zdroje z Ameriky a predávať draho priemyselné výrobky v Afrike. Odtiaľ Európania exportovali otrokov do Ameriky. Obchod s Amerikou umožnil Británii prekonať prvú krízu kapitalizmu a následné investície financovali technologický rozvoj. Z neho vznikla priemyselná revolúcia.

So zvyšovaním produktivity dochádzalo k prepúšťaniu nepotrebnej pracovnej sily. Sektory viazané na Ameriku však umožnili, aby sa títo ľudia zamestnali pri budovaní lodí a prístavov, neskôr v cukrovarníckom a textilnom priemysle. Tiež ich masovo vyvážali do Nového sveta, kde zakladali ďalšie a ďalšie kolónie.

Koncom 18. storočia sa príjem z amerických kolónií rovnal približne polovici hrubých britských investícií. V roku 1772 Amerika spotrebovávala 37 percent anglického vývozu. Všetky kolónie importovali v roku 1700 – 14, v roku 1773 55 a v roku 1855 71 percent britského exportu. Medzi rokmi 1750 až 1800 britský obchod s kolóniami dosahoval približne 15 percent národného príjmu. Jednoducho, bez kolonializmu by britská história vyzerala úplne inak.

Hlavným zlomom bolo postupné získanie prevahy v Indii. Tu sa snúbil úpadok systému fungovania mughalského impéria a postupné prenikanie obchodno-vojenského pôsobenia Britov (a Holanďanov). Pritom Holanďania ani Angličania neboli lepší obchodníci, ale boli lepší vo využívaní násilia. Britská industrializácia do veľkej miery závisela od indickej deindustrializácie. Nie je preto náhodné, že kolonizácia Indie predchádzala britskú industrializáciu zhruba o 20 rokov. Dôležité pre následnú dominanciu vo svete bolo aj zapojenie Indov do britskej armády. Napríklad pri dobývaní Číny po Boxerskom povstaní Sikhovia riadili v Pekingu aj dopravu.

Za symbolický moment začiatku preberania vedúcej úlohy vo svete Západom, ktorý spojil kapitalizmus s kolonializmom, považujú autori dobytie Bengálska v roku 1757 a podpísanie Parížskej dohody v roku 1763. Počas týchto rokov ázijské impériá padli do rúk Britov a zároveň bol porazený francúzsky absolutizmus v Sedemročnej vojne. Zrodil sa globálny kapitalizmus, ktorý prekonal európsky feudalizmus a odpor neeurópskeho sveta. Jeho dominancia trvá dodnes.

Časti článku boli pôvodne publikované v Studia Politica Slovaca 2018/2

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kapitalizmus #západná Európa #kolonializmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku