Rusko dopláca na Krym

Hoci od anexie Krymu uplynulo už päť rokov, Rusko stále dopláca na toto flagrantné porušenie medzinárodného práva.

27.03.2019 14:00
75

Zatiaľ niet ani najmenšieho náznaku, že by sa Spojené štáty a Európska únia (EÚ) chystali zrušiť sankcie zavedené proti Ruskej federácii (RF), ktoré naň uvalili práve kvôli jeho agresii voči Krymu. Skôr naopak, na sankčné zoznamy Západu pribúdajú stále nové a nové mená firiem, spoločností aj osôb z Ruska, čo dokázateľne prispieva k spomaľovaniu ruskej ekonomiky.

Na dôvažok k uvedenému poklesu prispievajú aj nízke ceny ropy, takže ruská ekonomika trpí viac, ako by to bolo únosné. Ako konštatuje analýza agentúry Bloomberg, cena, ktorú RF musí zaplatiť za Krym, stále rastie. Väčšina štátov medzinárodného spoločenstva nie je ochotná akceptovať obsadenie tohto polostrova Ruskom. Aj samotné technické udržiavanie chodu života na Kryme si vyžaduje nemalé investície zo strany Moskvy, aby sa podarilo integrovať polostrov do ruskej ekonomiky. Výstavba energetických zdrojov, ako aj obrovského mosta na jeho prepojenie s ruskou pevninou atď. si vyžadujú miliardové investície.

Za najväčšiu položku, ktorú Rusko musí platiť za obsadenie Krymu, analytici považujú straty spôsobené sankciami USA a EÚ. Tie sa z roka na rok hromadia a pribúdajú k nim aj ďalšie za zasahovanie RF do prezidentskej volebnej kampane v USA. Problémom je aj to, že cena ropy, čo je hlavný ruský exportný artikel, stále klesá. Má to vplyv aj na pokles zahraničných investícií v Rusku, ako aj na stagnáciu príjmov ruského obyvateľstva. Podľa štatistík výška priemernej mesačnej mzdy v Rusku dosahuje len okolo 40-tisíc rubľov (550 eur) a nerastie. Paradoxne výnimku tvoria práve platy obyvateľov Krymu, ktoré sa financujú centrálne z Moskvy, aby sa v dlhodobej perspektíve priblížili priemernej výške platov v Rusku.

Pritom už len samotný pokles cien ropy stačí na uvrhnutie ruskej ekonomiky do recesie. Nečudo, že popularita anexie Krymu v radoch ruského obyvateľstva klesá. Kým v roku 2014 anexiu schvaľovalo až 67 % opýtaných ruských občanov, z aktuálnych výskumov verejnej mienky, ktorý uskutočnila tá istá nezávislá agentúra Levada Center vyplýva, že obsadenie Krymu v súčasnosti schvaľuje už len 39 % respondentov.

Počas uplynulých piatich rokov znížili západné sankcie HDP Ruska o viac ako šesť percent. Iná analýza odhadla pokles HDP až na 10 percent. Uvedené údaje dokazujú, že by sa nemal podceňovať negatívny vplyv západných sankcií na výsledky ruskej ekonomiky.

Počas uplynulých piatich rokov znížili západné sankcie HDP Ruska o viac ako šesť percent. Iná analýza z konca minulého roka odhadla pokles HDP najväčšieho svetového exportéra energonosičov na celých 10 percent. V porovnaní s výhľadovými hospodárskymi plánmi RF z roku 2013 je jeho hrubý domáci produkt nižší o 150 miliárd amerických dolárov. Z toho pripadajú na pokles cien ropy štyri percentá a zvyšok tvoria sankcie Západu plus ďalšie faktory.

Uvedené údaje dokazujú, že by sa nemal podceňovať negatívny vplyv západných sankcií na výsledky ruskej ekonomiky. Ak si uvedomíme, že za päť rokov sa podarilo sankciám Západu znížiť HDP Ruska o cca. 10 % (určitý vplyv Západu sa prejavuje aj na poklese svetových cien ropy), tak v dlhodobejšom priemere to môže byť viac ako adekvátna odveta za nepremyslený krok administratívy prezidenta Vladimira Putina, ako aj vývoj zbrojných programov presadzovaných takisto prezidentom RF.

Stačí si spomenúť na historické fakty, ako kozmický zbrojný program bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana viedol na konci 80. rokov až k rozpadu ekonomického systému bývalého Sovietskeho zväzu. Podobné katastrofické dosahy ekonomických sankcií Západu je možné vidieť aj v rámci aktuálneho vývoja v štátoch rovnako bohatých na zdroje ropy a plynu, ako je Rusko: a to vo Venezuele, ako aj v Iráne.

Nie náhodou prezident USA Donald Trump pod vplyvom tímu svojho poradcu pre otázky národnej bezpečnosti Johna Boltona nedávno schválil kozmický zbrojný program Space Force. Na výdavky s ním spojené mali nesporne vplyv aj také udalosti v medzinárodnej politike, ako bola anexia Krymu Ruskom.

Analytici odhadujú, že v dohľadnej dobe sa nedá očakávať výrazné zníženie sankcií Západu voči Rusku. Aféry okolo možného zasahovania Ruska do volebnej kampane prezidenta USA prispeli skôr k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov medzi Západom a Ruskom, v nadväznosti na negatívne účinky obsadenia Krymu RF. Od roku 2014 sa totiž zoštvornásobil (!) na viac ako 700 počet tých ruských firiem a osôb, voči ktorým sa zaviedli americké sankcie. V Kongrese USA sa v súčasnosti už vedú aktívne rozhovory o ich možnom ďalšom rozšírení.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
75 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Rusko #USA #anexia Krymu #sankcie proti Rusku