Účastníci zo štrnástich krajín založili organizáciu Word Romani Union, Svetový zväz Rómov, ktorý na druhom kongrese v Ženeve roku 1978 premenovali na Medzinárodný zväz Rómov (Internacional Rromani Union). A ten funguje dodnes.
Významným krokom pred 48 rokmi však bolo to, že v Orpingtone odmietli označenie Cigán (Zigeuner, Gitanos, Gypsies) ako exoetnonym (pomenovanie zvonku), ktorým Rómov označovali Nerómovia. Delagáti kongresu požiadali medzinárodné organizácie a svetovú verejnosť o rešpektovanie vlastného – etnického – mena Róm/Rómovia. Prihlásili sa tiež ku krajine svojho pôvodu – k Indii, prijali rómsku vlajku a hymnu. Toto stretnutie bolo z hľadiska etnoemancipačného procesu európskych Rómov prelomové.
Na podujatí sa zúčastnila aj rómska reprezentácia z Československa. Išlo predovšetkým o iniciátorov založenia Zväzu Cigánov – Rómov, ktorý u nás pôsobil v rokoch 1969 až 1973. Pražská jar podnietila aj záujem Rómov o to, aby sa väčšmi angažovali v spoločnosti. Členovia zväzu chceli vytvoriť etnickú identitu a upevniť svojbytnosť rómskeho spoločenstva.
Rómovia sa presadzujú aj vo vedení obcí, po posledných komunálnych voľbách majú viac ako štyri desiatky starostov a starostiek.
Súčasťou normalizácie bola tiež likvidácia tohto zväzu, na dvadsať rokov sa celý proces pozastavil. Československý štát až do novembra 1989 presadzoval politiku asimilácie, postavenej na vyrovnávaní sociálnych rozdielov, a súčasne potláčanie rómskej kultúry a identity.
Zmena nastala až v 90. rokoch. Rómske osobnosti sa prihlásili k demokratizačným procesom, viacerých kooptovali do Federálneho zhromaždenia ČSFR a Slovenskej národnej rady. V roku 1991 boli prijaté Zásady vládnej politiky k Rómom, ktoré vytvorili priestor na podporu ich kultúry a budovanie rómskej identity. Rómovia sa oficiálne stali národnostnou menšinou.
Nasledujúce sociálno-ekonomické procesy priniesli prepad medzi životnou úrovňou ľudí žijúcich v osadách a väčšinovou populáciou. V prostredí viacgeneračnej rómskej chudoby došlo k zastaveniu až regresu životnej úrovne spôsobenej vysokou mierou nezamestnanosti, nízkou úrovňou vzdelania, nevhodným spôsobom bývania a prevažným odmietaním Rómov majoritou obyvateľstva.
Na druhej strane je možné konštatovať, že sa podarilo naštartovať proces etnoemancipácie. Vznikli desiatky neziskových organizácií pracujúcich s touto národnostnou menšinou. V súčasnosti pôsobí na Slovensku niekoľko stoviek rómskych aktivistov a aktivistiek schopných artikulovať potreby a požiadavky svojej menšiny. Potešujúce je i to, že sa na komunálnej úrovni Rómovia presadzujú aj vo vedení obcí, po posledných komunálnych voľbách majú viac ako štyri desiatky rómskych starostov a starostiek.
Na budovách viacerých úradov v týchto dňoch vztýčili rómske vlajky. Rovnako je veľmi dobre, že mnohé inštitúcie organizujú kultúrne a spoločenské podujatia. Snažia sa aj rómske občianske združenia, či už na celoštátnej úrovni, alebo priamo v lokalitách, pripomínať si toto výročie. Často však neziskové organizácie narážajú na problémy spojené s financovaním, lebo dotačné programy podporujúce menšinovú kultúru v apríli ešte nie sú schopné uvoľniť pridelené dotácie.
Napriek tomu z roka na rok sa mení prístup časti majority a podujatia prezentujúce rómsku kultúru začínajú byť vo výraznejšej obľube. K väčšej publicite prispievajú aj sociálne médiá, kde pomerne veľká časť populácie dokáže aspoň na niekoľko dní v roku označiť svoju profilovú fotku príslušným rámikom a vyjadriť solidaritu s Rómami na Slovensku i vo svete.
