German Angst dobre slúži na posmievanie Nemcom nielen zo strany cudzincov, ale aj zo strany krajanov. Dobrým príkladom sú liberáli, ktorí za svoj návrat do Spolkového snemu určite vďačia aj tomu, že sa tvária, akoby ich tradičné problémy sveta vonkoncom netrápili.
V posledných rokoch sa German Angst rozvinul dvomi protichodnými smermi. Na jednej strane vzrástol vzhľadom na spoločenské pochybovanie o základných hodnotách následkom utečeneckej krízy. Na druhej strane sa zmenšil, pretože nemecké hospodárstvo prelomilo rekordy.
Nemecko a Veľká Británia sú spojené dlhoročnými obchodnými vzťahmi. Niet divu, že Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré budú cítiť dôsledky brexitu pravdepodobne najväčšmi.
Neistota o ďalšom priebehu brexitu nesporne prispievala k tomu, že German Angst je zase v móde, a to v podobe škodoradosti. Zdanlivo nekonečné rokovania britskej vlády sú obľúbenou témou satirikov, ktorí radi upozornia, že Nemci nie sú jediní, ktorí nevedia skončiť závažné projekty z dôvodu nepochopiteľných pochybností.
Samozrejme, vláda v Berlíne takéto vyjadrenia nekomentuje. Ani však veľmi nemá čo dodať. Na internetovej stránke ministerstva zahraničných vecí sa dozvieme, že Nemecko má veľký záujem o to, aby brexit neprebiehal na úkor Nemcov a Európanov a aby boli vzťahy medzi Nemeckom a Veľkou Britániou aj naďalej priateľské.
Nemecko a Veľká Británia sú spojené dlhoročnými obchodnými vzťahmi. Niet divu, že Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré budú cítiť dôsledky brexitu pravdepodobne najväčšmi. Podľa štúdie nadácie Bertelsmann treba rátať s ročnými stratami vyše 10 miliárd eur v príjme Nemcov po brexite.
Inštitút nemeckého hospodárstva vychádza z toho, že nemecké podniky budú musieť ročne platiť clá vo výške troch miliárd eur. Zvýšené náklady sa budú týkať predovšetkým výrobcov automobilov.
Takéto správy by ani nebolo počuť, keby boli perspektívy pre nemeckú ekonomiku stále vynikajúce. Odborníci však už vyše roka varujú pred opadnutím konjunktúry. Zdôvodňujú to nielen blížiacim sa brexitom, ale aj nedostatkami nemeckej infraštruktúry, napríklad stagnáciou pri budovaní širokopásmového internetu a trvalou krízou dôvery v dôsledku naftového škandálu vo Volkswagene.
Pesimistické prognózy ovplyvňujú aj rozhodnutia nemeckých investorov na Slovensku, ktoré sú väčšinou závislé od medzinárodného vývoja. Podľa ankety Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory iba polovica opýtaných považuje ekonomickú situáciu na Slovensku za pozitívnu, čo je o 13 percent menej ako vlani.
Okrem neistoty o priebehu brexitu a neradostných hospodárskych perspektív je pre zosilnenie fenoménu German Angst ešte jeden dôvod. Úspešná pravicovopopulistická strana Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko – AfD) bola založená práve preto, že veľa Nemcov bolo nespokojných z vývoja v eurozóne a v EÚ.
Podľa toho, ako dopadnú rokovania medzi Veľkou Britániou a EÚ o spôsobe spolupráce po brexite, budeme určite môcť sledovať ďalšie pozoruhodné boje medzi AfD a takzvanými tradičnými stranami. Pokiaľ sa budú vedieť presadiť zástancovia tvrdého brexitu v prospech britského hospodárstva, bude to znamenať potvrdenie pre tých reprezentantov AfD, ktorí sa prihovárajú za viac-menej individuálne rozhodnutia Nemcov nielen v rámci EÚ.
Takýto scenár by však práve bol víťazstvom German Angst, ktorý sa živí aj tým, že iba z váhavosti a uzavretosti vyplýva pokrok správnym smerom. Zároveň by to bol začiatkom konca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá práve bojuje za zjednotenú Európu s čitateľným Nemeckom na čele.