Protesty idealistických študentov proti klimatickým zmenám sú neraz znevažované ako kuriozita, zatiaľ čo veľmoci investujú obrovské sumy do budovania vhodných typov plavidiel a vojenských základní – oporných bodov na ovládnutie doteraz neprístupných arktických oblastí.
Oblasť Arktídy, ktorá bola predtým zaujímavá skôr pre prírodovedcov či dobrodruhov, je čoraz lákavejším prostredím. O faktickej parcelácii strategického regiónu sa rokuje na vrcholových schôdzkach a pribúdajú relevantné právne dišputy.
Sever planéty začal byť zaujímavý v druhej polovici 19. storočia, pretože vznikol záujem vstúpiť ľudskou nohou aj na nehostinný severný pól. Význam Arktídy vzrástol v nasledujúcom storočí počas studenej vojny a vlastne už pred ňou, keď si v 20. rokoch ostrakizovaný Sovietsky zväz vytýčil cieľ dobyť Arktídu.
Záujem jeho hlavnej nástupníckej krajiny, Ruskej federácie, sa pomerne skoro obnovil a tradične zainteresovaná Moskva vznáša nárok na obrovské územia. Na nedávnom Arktickom fóre v Petrohrade preto prezident Vladimír Putin v mene vlasti vyhlásil, že tu chce systematicky expandovať. Pričom vecne dodal, že Rusko mieni do roku 2025 navýšiť objem tovaru prepravovaného tzv. severnou námornou cestou na 80 miliónov ton. Čo by bol štvornásobok súčasného množstva.
Veľký počet ruských jadrových ľadoborcov, rozširovanie prístavov a budovanie dobre ozbrojených základní na Severe sa prirodzene nijako nepáči Spojeným štátom, Kanade, Nórsku, Dánsku (Grónsku), ale aj ďalším, pretože tunajšie ekonomické perspektívy – na rozdiel od jurisdikcie – sú nesporné.
Hrá sa, ako už bolo naznačené, o kontrolu nových plavebných tratí, o ktorých otvorení snívali už dávni moreplavci. Súčasne o kontrolu rybolovu v bohatých loviskách. No predovšetkým, o čo iné, o rabovanie nerastného bohatstva.
Odhaduje sa, že sa tu nachádza štvrtina svetových zásob zemného plynu (!) a zhruba 13 percent doteraz neťaženého „čierneho zlata“. Spočívajú tu aj mohutné zásoby uhlia, zlata, striebra, diamantov, titánu, volfrámu, medi, chrómu a ďalších cenných kovov.
Keďže do budúcnosti možno predpokladať nedostatok neobnoviteľných energetických zdrojov a všeobecne rastúci hlad po surovinách, najmä Čína dáva zreteľne najavo, že by si z Arktídy chcela odkrojiť svoj diel koláča.
Odhaduje sa, že sa v Arktíde sa nachádza štvrtina svetových zásob zemného plynu a zhruba 13 % „čierneho zlata“. V tomto regióne nás čakajú početné konflikty.
Najväčšiu nespokojnosť nad aktivitami konkurentov prejavil prirodzene Washington. Už predvlani istý predstaviteľ Trumpovej administratívy vyhlásil, že USA zaostávajú v presadzovaní svojich záujmov v tomto regióne za Rusmi a Číňanmi. Vraj je nutné oboch súperov dohnať. A pravdepodobne tiež predbehnúť, žiada sa sarkasticky dodať.
Irónia je na mieste, pretože superveľmoc nemá prakticky žiadne funkčné lode na plnenie tejto ambicióznej úlohy. Navyše je čoraz evidentnejšie, že USA sú zavalené množstvom nebývalých mocenských ťažkostí. Vrátane neúspešnej obrany záujmov na vlastnom „zadnom dvore“, v Južnej Amerike.
Na spomínanom Arktickom fóre prehovorila tiež predsedníčka nórskej vlády Solbergová: „Občas počujem, ako Arktídu opisujú ako horúce miesto geopolitiky. To nie je náš postoj. Ako vieme, Arktída je regiónom mieru a stability.“ Pekné, ale ťažko uveriť jej slovám. Nielen ohľadom Arktídy nás čakajú početné (diplomatické) konflikty. Až na výnimky totiž každý túži „dohnať a predbehnúť“.