Diskusie o tom, či by deti vo veku piatich rokov mali povinne nastúpiť do materskej školy, prebiehajú už niekoľko rokov. Tento prístup má zástancov i odporcov. Niektorí argumentujú, že príprava dieťaťa pred vstupom na základnú školu má byť plne v kompetencii rodičov. Obce a mestá zase tvrdia, že im chýbajú kapacity.
Pred rokom 1989 bolo zaškolenie pred vstupom do základnej školy viac-menej povinné a kapacity postačovali. Budovy materských škôl a jaslí sa však v 90. rokoch v mnohých lokalitách zadefinovali ako nadbytočné a samosprávy sa ich rýchlo zbavovali. Presné štatistiky, koľko miest bude v škôlkach po zavedení povinnosti chýbať, neexistujú. V súčasnom školskom roku je to asi 10-tisíc miest, ale ide iba o prípady,keď rodičia o zaradenie dieťaťa prejavili záujem.
Zaškolenosť pred vstupom do prvého ročníka základnej školy je na Slovensku v porovnaní s priemerom Európskej únie podpriemerná. Ak na úrovni EÚ takmer 95 percent detí absolvuje predprimárne vzdelávanie, u nás je to iba 77 percent. Najhoršie sú na tom v Košickom (60 %), Prešovskom (67 %) a Banskobystrickom kraji (75 %). Podľa viacerých prieskumov nezaškolenosť kopíruje okresy s vysokým podielom obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít. Napríklad roku 2011 iba 18 percent detí z takéhoto prostredia navštevovalo predškolské zariadenie (Regionálny prieskum o marginalizovaných Rómoch, UNDP 2011).
Aj v predkladacej správe novely zákona sa uvádza, že tejto skupine detí by povinné predprimárne vzdelávanie pomohlo preklenúť problémy, ktoré pramenia v sociálnom znevýhodnení. Mnohí odborníci sa zhodujú, že povinná návšteva škôlky by pomohla odbúrať jazykové a sociálnokultúrne bariéry chudobných detí, v zahraničí na to existujú pozitívne príklady.
Pred rokom 1989 bolo povinné zaškolenie aj jedným z opatrení Komisie vlády na riešenie cigánskej otázky. Ešte dva roky predtým bolo zaškolených až 75 percent všetkých detí vo veku päť až šesť rokov. Štatistiky z tohto obdobia ukazujú, že ani vysoká zaškolenosť automaticky neznamenala úspešnosť vo vzdelávaní. Napríklad takmer 30 percent všetkých rómskych detí v evidencii končilo povinnú školskú dochádzku na základných školách, teda prinajmenšom dvakrát opakovali ročník.
Kľúčovou výzvou pri zavedení povinnej predškolskej výchovy je naplnenie obsahu vzdelávania. To, že dieťa strávi rok v škôlke, ešte nemusí byť zárukou, že bude na školu pripravené.
Dá sa predpokladať, že ak sa poslanecký návrh novely školského zákona v schváli, jeho účinnosť presiahne toto volebné obdobie a so zavedením povinnosti sa bude musieť popasovať vláda, ktorá vzíde z budúcich parlamentných volieb. Samosprávy ešte v tomto programovacom období môžu čerpať eurofondy na zvyšovanie kapacít materských škôl, a teda argument nedostatočného počtu miest by sa mal postupne odbúravať.
Kľúčovou výzvou pri zavedení povinnej predškolskej výchovy pre deti od piatich rokov je naplnenie obsahu vzdelávania. Lebo to, že dieťa strávi rok v škôlke, ešte nemusí byť zárukou, že bude na vstup do školy pripravené. Bude treba pripraviť intenzívne a inkluzívne vzdelávacie programy šité na mieru pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré pomôžu odstraňovať bariéry.
Okrem toho budeme musieť motivovať aj učiteľov, učiteľky, asistentov a ostatných odborníkov, ktorí by tieto programy vedeli realizovať. A to je oveľa väčšia výzva, lebo predpokladá nielen definovanie povinnosti pre rodičov, ale aj záväzku na strane štátu.