Podobné otázky poukazujú na čoraz silnejší trend: zdá sa, že Európa sa čím ďalej, tým väčšmi stráca spred očí jej vlastných obyvateľov a jej drahocenné úspechy mnohí berieme ako samozrejmosť.
Za posledných päť rokov som ako komisárka pre regionálnu politiku navštívila stovky regiónov po celej Európskej únii. Videla som, že ľudia naozaj chcú tvarovať svoju budúcnosť, vypočula som si ich očakávania i obavy.
Európska komisia vedená Jeanom-Claudom Junckerom, ktorej mám tú česť byť súčasťou, neúnavne pracovala, aby sa po rokoch hospodárskej a finančnej krízy vrátil rast a pracovné príležitosti. Spoločne sme to naozaj dokázali. Od začiatku mandátu Junckerovej komisie sa vytvorilo 12,6 milióna pracovných miest. Investície narastajú, Európa začína siedmy rok hospodárskeho rastu a nezamestnanosť je v celej EÚ najnižšia od začiatku storočia.
Samozrejme, stále ostáva vyriešiť mnoho problémov. Vrátane pretrvávajúcich nerovností medzi členskými štátmi i v rámci nich, ale vyriešiť ich dokážeme jedine spolu – ako únia. Veď si skúsme predstaviť, čo by sme tu mali bez Európy.
Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 sa verejné investície vo viacerých členských štátoch nebezpečne spomalili. Vtedy sa na podporu národných ekonomík mobilizovali európske prostriedky, z ktorých sa v niektorých prípadoch financovalo až 75 percent všetkých verejných investícií. Bola by dnes situácia bez tohto zásahu Európskej únie, bez tejto európskej solidarity, lepšia? Samozrejme, že nie.
Samozrejme, stále ostáva vyriešiť mnoho problémov. Vrátane pretrvávajúcich nerovností medzi členskými štátmi i v rámci nich, ale vyriešiť ich dokážeme jedine spolu ako únia.
Za posledných päť rokov som na vlastné oči videla aj hmatateľný vplyv tejto solidarity. Európska únia podporila kľúčové investície do nemocníc, výskumu, energetickej bezpečnosti, klimatických opatrení, kultúrneho dedičstva, univerzít, škôl či dopravy. Kľúčové investície smerovali aj do rozvoja vidieka, miest, cezhraničných regiónov a vzdialených ostrovov.
Európska solidarita sa stala sociálnym, hospodárskym a kultúrnym tmelom, ktorý nás drží pokope. Regiónom strednej, východnej a južnej Európy pomáha dobiehať náskok iných. Mobilizovala ministrov, županov, starostov, primátorov a občiansku spoločnosť. Všetci tvrdo pracujú na spravodlivejšej a udržateľnejšej Európe.
Táto oddanosť odráža to, čo spoločne robíme už šesťdesiat rokov: spájame sily a vzájomne sa podporujeme. Toto úžasné zjednotenie v únii nám prinieslo mier, posilnilo naše hospodárstva i našu úlohu na svetovom dejisku. Vďaka nemu môžeme slobodne cestovať, študovať a pracovať ďaleko od domova a potom sa vrátiť bohatší o skúsenosti a s otvorenou mysľou. Vďaka nemu sme našli priateľstvo a lásku za hranicami. Práve preto musíme za zachovanie našej jednoty bojovať.
Pád Berlínskeho múru pred tridsiatimi rokmi mal znamenať koniec histórie a všetkých jej veľkých príbehov. Keď však vidím, ako sa po politickej šachovnici plazí populizmus, ako zasieva rozbroje a bezprecedentne podrýva spoločné hodnoty a zásady, ktoré sa trpezlivo a rozvážne budovali celé desaťročia, viem, že história sa tu nezastaví. A my európski občania môžeme ovplyvniť, čo bude ďalej.
Účasťou vo voľbách máme šancu zvoliť si budúcnosť našej únie a smerovanie svojho života. Európska únia je jedinečné politické dielo, ktoré nemá na svete obdoby. Je svätyňou mieru a dôstojnosti, a zároveň najlepšou poistkou proti nepokojom. Toto pre nás robí Európa. Konkrétne. Pre toto treba ísť voliť.