Slovensko sa už mnoho rokov borí zväčša s nízkou kvalitou stredných škôl, nedostatočne financovaných a odtrhnutých od reality.
Sťažujú sa zamestnávatelia, že by aj chceli, no nemajú koho zamestnávať. Sťažujú sa spotrebitelia, že kvalita a cena výkonov absolventov je vo veľkom nepomere. Sťažujú sa okresy a kraje, že mladí odchádzajú, buď za vzdelaním, alebo preto, lebo získané vzdelanie nemôžu využiť doma. Sťažujú sa všetci, no riešenie sa stále nedarí nájsť. Ani na školách, ani u zriaďovateľov, ba ani na samotnom ministerstve.
Stredoškolské vzdelanie je na slovenskom trhu práce dôležité. Päť percent pracujúcich má základné vzdelanie, 70 stredné a 26 percent vysokoškolské. Výrazne sa líšime od priemeru Európskej únie, kde je pomer 17 : 48 : 35, aj od priemeru eurozóny (20 : 46 : 34, Eurostat 2018). Možno máme priveľa stredoškolákov, možno by sme mali mať kvalitnejšie základné školy, nevedno. Faktom ostáva, že stredná škola je u nás základ.
Stredné školy sa potrebujú prispôsobiť dobe a priestoru práve ponukou učebných odborov, primárne nie šetrením, zatepľovaním a udržiavaním statusu quo.
Veľa stredoškolákov znamená aj veľa stredných škôl. Pritom platí – čím viac škôl, tým viac rozumu. V Prešovskom kraji v rokoch 2015 a 2016 fungovalo 112 stredných škôl, v roku 2017 – 110 a vlani 109 škôl. Na nich študovalo roku 2015 v rámci denného štúdia 33 100 žiakov a vlani 30 500. V rovnakých rokoch klesol počet novoprijatých žiakov z 8 700 na 8 000, počet absolventov z 8 500 na 7 600. Vzaté jednoduchým priemerom, na jednej strednej škole sa počet žiakov znížil z 296 na 280, počet novoprijatých zo 78 na 73 a počet absolventov zo 76 na 69. V niektorých okresoch je priemer na úrovni 149 žiakov, počet novoprijatých 28 a počet absolventov 38.
Dôležitejšie než počty škôl sú však učebné odbory, lebo o tie ide v prvom rade. Hovorí sa, že ich máme oproti vyspelým štátom priveľa, čo je vraj dobré pre zvýšenie príjmov ich garantov a pre zníženie potrebnej flexibility absolventov a zmätenie zamestnávateľov, zvlášť menších. Odborníci určite vedia, kde sa skrýva pravda.
Učebný odbor gymnázium prirodzene vedie. Roku 2015 ho študovalo 10 700, v minulom roku 10 200 žiakov. Na ďalších miestach bola hotelová a obchodná akadémia, 3 100 resp. 2 400 žiakov, a zdravotnícky asistent, 1 100 žiakov v oboch rokoch. Na týchto štyroch učebných odboroch študovalo 45 percent žiakov v Prešovskom kraji v oboch rokoch. Tri štvrtiny študovali na 24 najväčších odboroch v roku 2015 a 27 odboroch v roku 2018.
Zdalo by sa, že sa situácia v minulom roku medzi novoprijatými predsa len zmenila, keď na gymnázia a hotelové a obchodné akadémie nastúpilo len 33 percent všetkých novoprijatých. Ibaže roku 2015 to bolo približne rovnako – 34 percent.
Z celkového počtu 8 000 novoprijatých okrem týchto 2 700 žiakov nastúpilo ďalších 274 na odbor zdravotnícky asistent, 264 učiteľstvo pre materské školy a našli by sme aj 88 murárov a 56 masérov. Sú tieto čísla dôvodom na optimizmus? Ktovie, skôr nie.
Stredné školy sa potrebujú prispôsobiť dobe a priestoru práve ponukou učebných odborov, primárne nie šetrením, zatepľovaním a udržiavaním statusu quo. Lenže na to potrebujú partnerov.
V niektorých štátoch majú povinné obchodné komory a aktívne miestne vlády. My v regiónoch zväčša nemáme relevantných reprezentantov zamestnávateľov, najmä nie malých, a nevidno ani silný záujem zriaďovateľov podporený odbornou kompetenciou ministerstva školstva.
Potrebujeme štrukturálnu zmenu v správe, nie akokoľvek dobre mienené, ale predsa len kozmetické zmeny.