Zatiaľ nik nevie, či páchateľ, ktorý sa priznal k vražde, bol motivovaný nenávisťou, alebo konal na príkaz niektorej extrémistickej organizácie. Je však jasné, že sa už nedá hovoriť o ojedinelom zločine.
Lübcke je zatiaľ jediným známym politikom, ktorý sa stal obeťou vražedného útoku v súvislosti s utečeneckou krízou. Existuje však aj veľa ďalších miestnych politikov, ktorí boli ohrození pre svoj zápas za otvorenú spoločnosť. Medzi nich patrí aj primátorka Kolína na Rýnom Henriette Rekerová, ktorá pred štyrmi rokmi iba tesne unikla útoku pravicového extrémistu.
Voliči už nebudú ako v minulosti rozhodovať buď o jednej alebo druhej z dvoch tradične veľkých strán. Práve naopak, bude potrebná spolupráca všetkých troch umiernených politických strán.
Po Lübckeho vražde sa otvorila zvláštna debata na túto tému, ktorá sa obmedzuje na reprezentantov pravicového občianskeho tábora. Je to o to čudnejšie, lebo Nemci bežne reagujú dosť citlivo na všetko, čo sa týka pravicového extrémizmu. Treba však pripomenúť sériu smrtiacich útokov tzv. Nacionálnosocialistického podsvetia (NSU) zo začiatku minulej dekády, ktorú podmieňovalo najmä zlyhanie štátu a aj preto bola dosiaľ iba čiastočne objasnená.
V rámci ostrej slovnej výmeny zaznelo len málo reakcií na to, že krajne pravicový tábor nahlas oslavoval zavraždenie politika z CDU. Týka sa to aj povrchného vysporiadania sa s pravicovými populistami z Alternatívy pre Nemecko (AfD). Skutočne znepokojujúce však je najmä to, že až teraz sa verejnosť dozvedela, koľkí komunálni politici sa už pre svoje zásadné postoje k utečencom stali terčom útokov. Šokujúce sú aj informácie, že sa nadpriemerne veľa policajtov a vojakov otvorene hlási k pravicovoextrémistickým myšlienkam.
Pritom nejde len o vnútornú politickú stabilitu jednej krajiny. V súvislosti s blížiacim sa brexitom a masovými nepokojmi vo Francúzsku bude čoraz dôležitejšie, aby panoval pokoj a poriadok aspoň v jednom z najvplyvnejších členských štátov Európskej únie – v Nemecku.
Oneskorená debata o správnosti Merkelovej utečeneckej politiky naznačuje, že najväčšia vládna strana – CDU – zďaleka nie je pripravená na obdobie, ktoré nastane po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Osobitný problém vyplýva i z toho, že žiadne nové politické impulzy nemožno očakávať ani od vládneho partnera – sociálnych demokratov. Tí sa po odstúpení predsedníčky SPD Andrey Nahlesovej sami ocitli v hlbokej kríze.
Kto teda bude formovať budúcu politickú tvár Nemecka? Podľa prieskumov verejnej mienky treba rátať so stále rastúcou popularitou Zelených a AfD, pričom liberáli i socialisti už nie sú veľmi príťažliví pre voličov. Špekuluje sa dokonca o tom, že Zelení a AfD trvalo predbehnú SPD, pričom voliči na západe spolkovej republiky budú mať väčší sklon voliť Zelených a tí na východe AfD.
Ľudia už nebudú ako v minulosti rozhodovať buď o jednej alebo o druhej z dvoch tradične veľkých strán. Práve naopak, bude potrebná spolupráca všetkých troch umiernených politických strán, aby razili perspektívnu cestu rozvoja zároveň pre tradicionalistov i pre reformátorov.