Tretieho novembra 2020 budú v USA prezidentské voľby, a tak uchádzači o post hádam najmocnejšieho človeka planéty už prezentujú svoje vízie. V Demokratickej strane je kandidátom číslo dva Bernie Sanders, veterán americkej ľavice. Asi nebude prezidentom, lebo obyčajne funkciu pre druhé obdobie obháji úradujúca hlava štátu, čo momentálne znamená republikán Donald Trump, a demokrati pravdepodobne vyberú do zrejme dopredu prehratej bitky Joea Bidena.
Byť vo vnútrostraníckom súperení druhý však znamená veľkú podporu politicky angažovanej časti obyvateľstva a Sanders ju získava s heslom demokratického socializmu. Rozumie pod ním niečo pripomínajúce rozvinutý európsky sociálny štát. Ide mu o zdravotnú starostlivosť pre každého, bezplatné vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa (college), slušnú minimálnu mzdu a o čosi, čo je aj v Európe, žiaľ, nezvyčajné, o demokraciu na pracovisku.
Sanders zdôrazňuje, že jeho cieľom nie je štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov, ale bojuje za ekonomické práva a ľudskú dôstojnosť. Usiluje sa zvrátiť koncentráciu bohatstva v rukách mizivej menšiny, ktorej rubom je bieda mnohých ľudí dokonca i v najbohatších krajinách.
Sanders sa usiluje zvrátiť koncentráciu bohatstva v rukách mizivej menšiny, ktorej rubom je bieda mnohých ľudí i v najbohatších krajinách.
Svoju politickú cestu nazýva demokratickým socializmom a označuje sa za demokratického socialistu. Socializmus tak prestáva byť strašiakom v rukách pravice. ktorý slúži na boj takmer s každým návrhom sociálneho opatrenia. Získava späť postavenie alternatívy postmoderného kapitalizmu, o ktorej sa diskutuje a ktorá nadchýna mládež.
Komplexnú Sandersovu politickú koncepciu obsahuje kniha „Naša revolúcia. Budúcnosť, v ktorú možno veriť“. Je zaujímavé, že vari najvýznamnejší prejav predniesol študentom Georgetownskej univerzity, ktorá je spätá s jezuitmi. Pritom jeho názory na LGBT komunitu, legalizáciu marihuany, čiastočne i zahraničnú politiku sú u nás cudzie katolíckemu konzervatizmu i väčšine ľavice. Sanders však nie je iba tzv. kultúrnym ľavičiarom, lebo jadro jeho politiky sa týka ekonomickej a štátnej moci.
V tejto chvíli nejde o rozbor jeho programu, ktorý už posunul Demokratickú stranu vnútropoliticky silne doľava, ale o návrat symbolického slovného spojenia demokratický socializmus do centra politického diania. V našej časti sveta sa mu dosiaľ v propagande vyhýba aj ľavica, presadzujúca podobné ideály a opatrenia ako Sanders. Jeho príchod práve z USA prekvapuje.
Smer SD je rovnako ako väčšina sociálnodemokratických strán členom Socialistickej internacionály a v zásade presadzuje ľavicové opatrenia. O demokratickom socializme však v každodennej politike prezieravo nehovorí.
Oživenie ideálu demokratického socializmu v krajine symbolizujúcej kapitalizmus je mincou s dvoma stranami. Môže prispieť k zlepšeniu postavenia a vzdelanosti veľkej časti neprivilegovaných, a to aj mimo USA, čím ich spraví odolnejšími voči ovládaniu. Zároveň však umiernenosťou a postupnosťou presadzovania aj významných zmien, typickou pre sociálnu demokraciu, zbaví demokratický socializmus pátosu hesla revolúcie.
Demokratický socializmus totiž symbolizuje niečo viac ako sociálnu politiku. Aj v podaní Bernieho Sandersa predstavuje náčrt lepšieho, čiže ľudskejšieho a azda i spravodlivejšieho usporiadania spoločnosti. Nie je len spomienkou na významnú chvíľu v našich dejinách, ale aj súčasťou intelektuálneho ruchu a politického diania vo viacerých rozvinutých krajinách.