Napriek tomu zostáva Slovensko v ekonomickom raste nad priemerom Európy. Uvedené fakty môžu byť vodou na mlyn odporcom zvyšovania minimálnej mzdy. To je spolu so znižovaním daní takisto jednou z tém týchto dní.
Odbory už v priebehu vlaňajška poukazovali na odporúčanie Európskeho výboru pre sociálne práva, aby minimálna mzda predstavovala aspoň 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Na základe tohto odporúčania, ktoré by malo byť pre našu republiku záväzné, keďže v roku 1996 podpísala revidovanú Európsku sociálnu chartu obsahujúcu aj odporúčania o podiele čistej minimálnej mzdy na čistej priemernej mzde, KOZ SR prezentovala svoje požiadavky a predstavy v tejto problematike. Pritom sme vychádzali z ukazovateľov priemernej mzdy v hrubom vyjadrení.
Pri zbytočných prekáračkách, či má ísť o čistú alebo hrubú mzdu a za ktorý rok sa majú dané ukazovatele zobrať do úvahy pri potrebných výpočtoch, sa akosi zabúda na jeden dôležitý moment, ktorý odporúčanie obsahuje: „Mzdy musia garantovať dôstojný životný štandard pre všetkých pracujúcich.“ To znamená, že aj minimálna mzda musí spĺňať atribúty garancie dôstojnej životnej úrovne, ochrany a motivácie.
Hnacím motorom domácej ekonomiky je spotreba. Nakupovať môžete len vtedy, ak ste dostatočne zaplatený a máte zabezpečené všetky základné existenčné potreby.
Kritici rastu minimálnej mzdy poukazujú i na daňové a odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín a slabý efekt v podobe čistého príjmu. Očakávajúc, že sa bude hľadať vôľa odbremeniť od daní práve tých, čo zarábajú najmenej, skupina poslancov z klubu SNS predložila návrh na zmenu zákona o dani z príjmov. Jeho cieľom je zavedenie nižšej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo súčasných 21 na 15 percent.
Svoj návrh odôvodňujú aj súladom s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 až 2020, v ktorom sa vláda o. i. zaviazala zvýšiť účinnosť výberu daní, ciel a odvodov, konsolidovať verejné financie, dosiahnuť vyrovnaný rozpočet verejnej správy do budúceho roku, znížiť dane z príjmov právnických osôb na 21 percent a každoročne prehodnocovať možnosť ďalšieho znižovania.
Prísľub zníženia daní právnických osôb na 21 percent sa už naplnil a nie je známe, že by došlo k zodpovednému prehodnoteniu možnosti jej ďalšej redukcie. Samotný návrh neobsahuje ani len vyčíslenie negatívnych finančných dosahov na štátny rozpočet. Viacero otázok ostáva nezodpovedaných:
Akým spôsobom by sa mal štátny rozpočet vyrovnať s predpokladaným výrazným výpadkom v príjmovej časti? Aké by to malo dôsledky na poskytovanie verejných služieb? Ako by to ovplyvnilo zamestnanosť a platy vo verejnom a v štátnom sektore? Čím by sa znížené dane pre podnikateľské subjekty kompenzovali už pri súčasnom tlaku na verejné výdavky a s možnou krízou pred dverami?
Znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb sa ešte viac posilní miera daňového zaťaženia pracujúcich a domácností. OECD vo svojej správe s názvom „Pod tlakom: Stlačená stredná trieda" z apríla 2019 odporúča krajinám zmeniť daňový mix a presunúť jeho bremeno z práce na kapitál. Je nevyhnutné zaviesť radikálnejšiu progresivitu do daňového systému, zvýhodniť nízkopríjmové skupiny na úkor vysokopríjmových, zaviesť dane z luxusu, vyššie zdaňovanie kapitálu (nie naopak!), ďalšie zdaňovanie bánk a regulovaných odvetví, či pristúpiť k dani z prirodzených monopolov.
Technologické zmeny so sebou nesú obavy z nahradenia práce strojmi a automatmi, pričom tie sa nepodieľajú na budovaní a zachovaní sociálnych štandardov ľudí zabezpečovaných z verejných financií. Preto je namieste otvoriť tému zdaňovania robotov či digitálneho priestoru. Znižovaním korporátnych daní sa súčasné sociálne štandardy neudržia a ambícia posilňovať sociálny štát sa nenaplní. V oblasti environmentálnych daní je Slovensko daňovým rajom. Klimatická kríza však musí vyvolať aj ekonomický a daňový tlak na najväčších znečisťovateľov životného prostredia.
Ochladzovanie ekonomiky a postupná recesia po období hospodárskej expanzie sú prirodzenými súčasťami ekonomického cyklu a treba sa na danú fázu pripraviť. Hnacím motorom domácej ekonomiky je spotreba. Nakupovať môžete len vtedy, ak ste dostatočne zaplatený a máte zabezpečené všetky základné existenčné potreby. S nízkymi mzdami a daňovým zvýhodňovaním kapitálu však žiadnu krízu neprekonáme.
Z pohľadu zamestnávateľov by „záchranný balíček“ pred krízou určite nemal obsahovať rast minimálnej mzdy. Ale na druhej strane by im neprekážal výpadok daní zo štátneho rozpočtu v podobe ich znižovania pre právnické osoby. Čiže na očakávanú zimu v podobe recesie je potrebné zamestnávateľom prispieť na nové kožuchy! Čo tam po tom, že zamestnanci a štát budú mrznúť v tenkých košieľkach.