Aj samotnú vládnu garnitúru Slovenského štátu prekvapila spontánnosť a množstvo obyvateľov s rozličnými politickými i apolitickými názormi, ktorí vstupovali do Povstania. Takisto ju zaskočil jeho rozsah a veľkosť územia, na ktorom sa boje odohrávali.
Napriek tomu, že vznik Slovenského štátu bol vynútený okolnosťami, ľudia ho chápali ako menšie zlo, po Salzburgu tento ich postoj začal slabnúť. Preto masy v osudovej chvíli povstali do boja proti heslu, ktoré Hitler vštepoval Nemcom, o nadradenosti ich rasy, o nevyhnutnosti dobýjania tzv. životného priestoru na východe, následne o plánovanom zotročovaní a vyvražďovaní menejcenných rás vrátane Slovanov.
Svetovú apokalypsu zastavil Sovietsky zväz hrdinskosťou a sebaobetovaním svojich občanov, porážkami Nemcov pod Moskvou a v Stalingrade, keď predtým monštruózna nacistická vojenská mašinéria bola pokladaná za neporaziteľnú. Upevnila sa tým i protihitlerovská koalícia, ktorej základ tvoril ZSSR, Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko, čo dovŕšilo celkovú a konečnú porážku nacistického Nemecka.
Aj naše Povstanie prispelo k tomu, že agresori v celom svete boli porazení a fašistickí pohlavári zomreli potupnou smrťou. Keď veríme, že ľudské dejiny nie sú nejakým výmyslom, že všetko, čo v nich bolo živé a nefalšované, zabezpečilo konečnú podobu aj SNP, tak môžeme byť naň všetci právom hrdí.
Národné ozbrojené povstanie malo za cieľ brániť Slovensko pred postupujúcim wehrmachtom, zvrhnúť kolaborantskú vládu a postaviť sa týmto aktom na stranu víťazných mocností. Po tom, čo 12. decembra 1943 londýnska vláda prezidenta Edvarda Beneša uzavrela so Sovietskym zväzom zmluvu, v ktorej sa riešila aj otázka prípravy a výcviku partizánskych skupín presúvaných na Slovensko, bola v Bratislave prijatá Vianočná dohoda.
V nej sa spojili hlavné odbojové prúdy v súlade s politikou exilovej vlády a rozbehla sa práca ilegálnej Slovenskej národnej rady na prípravách Povstania. V druhej polovici roka 1944 partizáni zaktivizovali činnosť, ktorú neprerušilo ani vyhlásenie stanného práva. Nemecký vyslanec Hanns Ludin požiadal Berlín o vojenský zásah, wehrmacht hneď na druhý deň – 29. augusta prekročil hranice. Začal sa nerovný zápas slovenských vlastencov za slobodu.
V druhej fáze bojov po príchode 2. paradesantnej brigády a 1. čs. leteckého stíhacieho pluku prevzal od Jána Goliana velenie povstaleckých vojsk Rudolf Viest. Generálny útok nemeckých síl však onedlho viedol Radu na obranu Slovenska 28. októbra k rozhodnutiu o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.
Napriek tomu, že o tri dni generál Hermann Höfle za spoluúčasti ľudáckej vlády a prezidenta Jozefa Tisa usporiadal na námestí v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť a boli na nej vyznamenaní príslušníci SS, nik nevyzval predstaviteľov SNP na kapituláciu. Nikto oficiálne nepodpísal ani neuznal porážku povstaleckých vojsk či partizánskych oddielov. Pritom išlo o jednu z najvýznamnejších protihitlerovských ozbrojených akcií v okupovanej Európe.
Aj naše Povstanie prispelo k tomu, že agresori v celom svete boli porazení a fašistickí pohlavári zomreli potupnou smrťou. Keď veríme, že ľudské dejiny nie sú nejakým výmyslom, že všetko, čo v nich bolo živé a nefalšované, zabezpečilo konečnú podobu aj Slovenskému národnému povstaniu, tak môžeme byť naň všetci právom hrdí.
S úctou spomíname na mená všetkých hrdinov a žialime nad obeťami, ktoré počas bojov prišli o to najcennejšie – o svoje životy. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov s vyše 18-tisícovou členskou základňou pokladá za povinnosť chrániť odkaz Povstania svojimi pevnými postojmi aj v dnešnej dobe.