Konečne, že strach z klimatických zmien zobúdza aspoň časť školákov, a nielen ich, ale aj nás dospelých. Zásluhu na tom má žiaľ väčšmi 16-ročné dievča zo Švédska ako vládni či protivládni politici alebo budúci slovenskí intelektuáli a umelci, ktorých predchodcovia na Slovensku pred tridsiatimi rokmi štartovali demokratizačný proces.
Angažovanosť v minulosti a dnes
V roku 2017 uplynulo tridsať rokov od predstavenia dokumentu Bratislava nahlas. Jeho autori sa pod hlavičkou ochranárskeho hnutia rozhodli aj s rizikami s tým spojenými povedať pravdu o prírodnom a kultúrno-sociálnom prostredí, v ktorom žili Bratislavčania. Uznesenie Národnej rady zo 7. novembra 2012 vyjadrilo ocenenie „občianskej angažovanosti, odbornej erudícii a ľudskej statočnosti autorov tejto iniciatívy“. A vyslovilo okrem iného vďačnosť za to, že už dýchame čistejší vzduch a žijeme v demokratickom štáte.
Boj proti klimatickým zmenám je nepochybne najdôležitejšou výzvou dneška. Bratislavčania – a nielen oni – by však okrem toho mali riešiť i čistú vodu a vzduch, záchranu biodiverzity takpovediac na dosah ruky.
Tlačová agentúra SR začiatkom septembra informovala, že Štátny podnik Lesy SR získal do konca roka 2025 súhlas na aplikáciu herbicídov, ako je Roundup Biaktiv, v Pečnianskom lese, pri Devínskej Novej Vsi, v ochranných pásmach prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky pri Rusovciach a v prírodnej rezervácii Fialková dolina v Devíne.
Všetci, ktorí tam chodia na prechádzky, džoging, bicyklujú sa tam, mamičky a oteckovia detí hrajúcich sa v týchto lokalitách by sa mali postaviť za Bratislavu nahlas po 32 rokoch. Zatiaľ to urobilo iba Lesoochranárske zoskupenie VLK a občianske združenie Som Petržalčan. Namietali proti rozhodnutiu odboru životného prostredia na Okresnom úrade Bratislava, podali proti nemu žalobu na tunajší okresný súd a žiadali ho o predbežné opatrenie, kým nerozhodne.
Karcinogén do lesov a podzemných vôd
Povolenie na použitie Roundupu a iných chemických látok vydal okresný úrad odvolávajúc sa na to, že to naša legislatíva povoľuje. Pritom s predĺžením licencie glyfozátu, účinnej látky Roundupu, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou karcinogénom, Európska únia súhlasila do roku 2022 a nie 2025!
Existuje podozrenie, že tak urobila na základe zmanipulovanej štúdie a pod tlakom lobingu jeho výrobcov. Viaceré štáty, napríklad Rakúsko a Francúzsko, ho už buď s okamžitou účinnosťou zakázali, alebo presadili skorší termín zákazu. U nás je to však mimo širšej diskusie. Hovorca Lesov SR Pavel Machava iba konštatoval: „Pokiaľ sa zmení legislatíva a prípravok Roundup Biaktiv nebude považovaný za bezpečný, Lesy SR ho ihneď prestanú aplikovať."
Aplikáciu glyfozátu zhodnotil najvýstižnejšie bývalý minister poľnohospodárstva, dnes predseda družstva vo Dvoroch nad Žitavou Stanislav Becík: „Keď vidím glyfozátom ošetrenú plochu, vždy si predstavujem, ako vyzerala Hirošima na druhý deň po zvrhnutí atómovej bomby.“
Úplný zákaz použitia glyfozátu v štátnych lesoch a v poľnohospodárstve vyžaduje dohodnúť sa na náhradných riešeniach. A to napriek odporu tých, čo si ich dnes nevedia predstaviť, a hlavných producentov Roundupu. Nemali ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia takúto diskusiu už dávno iniciovať?
Paríž áno. A čo Matúš Vallo?
Dvanásteho septembra Paríž a ďalšie štyri veľké mestá Lille, Nantes, Clermont Ferrand a Grenoble, na radniciach ktorých sedia socialisti alebo ekológovia, zakázali akékoľvek používanie pesticídov na svojom území. Francúzska legislatíva už v roku 2017 a začiatkom roka 2019 obmedzila ich aplikáciu v obciach, ale ponechala otvorené dvierka pre výnimky.
Aplikovať chemické látky v okolí Bratislavy chcú Lesy SR náterom a injektážou pod kôru.Nemal by sa primátor Matúš Vallo, ako bývalý občiansky aktivista, postaviť na čelo protestov všetkých mestských častí, kde sa má glyfozát používať?
Parížska iniciatíva nie je v krajine galského kohúta výnimočná. Starosta bretónskej dediny Langouët vydal zákaz používať pesticídy nielen v jej katastri, no až 150 metrov od neho. Súd v meste Rennes jeho rozhodnutie označil za protizákonné a zákaz musel zrušiť. Ale úsilie nebolo márne. K jeho zámerom sa pridalo Združenie primátorov a starostov proti pesticídom, ktoré zahŕňa zatiaľ okolo 60 členov. Okrem iného vládu prinútilo začať diskutovať, do akej vzdialenosti od obydlí možno pesticídy vôbec používať.
Aplikovať chemické látky v okolí Bratislavy chcú Lesy SR náterom a injektážou pod kôru. Podľa expertov to v Pečnianskom lese ohrozí strategické zdroje podzemných vôd. Mestské zastupiteľstvo a magistrát ponechávajú preto iniciatívu na Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Môže to stačiť?
Nemal by sa primátor Matúš Vallo ako bývalý občiansky aktivista postaviť na čelo protestov všetkých mestských častí, kde sa má glyfozát používať? A čo ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré Lesy SR patria? Tiež zostane ticho?