Európska komisia (EK) v spolupráci s členskými štátmi položila pevné základy skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru: podpora vzdelávania v zahraničí a posilnenie kľúčových kompetencií ako podnikateľské a digitálne zručnosti, podpora vzájomného uznávania diplomov, učenie cudzích jazykov a vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ako aj posilňovanie spoločných hodnôt a začleňovania. Nová iniciatíva „Európske univerzity“ už dnes ponúka študentom aj inštitúciám vysokoškolského vzdelávania nové príležitosti.
Taký ambiciózny projekt ako európsky vzdelávací priestor si vyžaduje aj ambiciózne financovanie. Preto EK navrhla v najbližšom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 zdvojnásobenie rozpočtu na program Erasmus, aby ho mohlo využiť omnoho viac ľudí.
Európsky vzdelávací priestor je míľovým krokom, ktorý EÚ potrebuje na riešenie výziev dvadsiateho prvého storočia, aby príležitosti sprístupnila všetkým a čo najlepšie využila najcennejšie aktívum: talent svojich obyvateľov. Som hrdý na to, že som sa na jeho budovaní mohol podieľať.
Úspech vzdelávania závisí najmä od učiteľov, ich motivácie a sebaobrazu. Bez rešpektovaných a sebavedomých učiteľov neprinesie európsky vzdelávací priestor očakávané výsledky. Je preto absolútne nevyhnutné pozdvihnúť prestíž a autoritu učiteľov.
Úspech však závisí najmä od jedného faktora, ktorý sa často opomína: od učiteľov, ich motivácie a sebaobrazu. Bez rešpektovaných a sebavedomých učiteľov neprinesie európsky vzdelávací priestor očakávané výsledky. Potrebujeme vedieť, ako sa učitelia cítia a čo potrebujú, aby sme mohli zaviesť účinné opatrenia na riešenie ich problémov.
Výbornou pomôckou pri tom bude Monitor vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2019, ktorý dnes predstavím a prediskutujem na druhom európskom summite o vzdelávaní. Tento rok sa totiž táto výročná vlajková publikácia EÚ, ktorá zachytáva aktuálny stav vzdelávania v členských štátoch, venuje učiteľskej profesii. Monitor integruje a analyzuje výsledky medzinárodného prieskumu zameraného na učiteľov a učenie sa, ktorý realizuje OECD, a prináša cenný náhľad na to, ako učitelia vnímajú svoju súčasnú situáciu i budúcnosť.
Čo je však najdôležitejšie, ukazuje, že učitelia chcú intenzívnejšiu a kvalitnejšiu odbornú prípravu, aby dokázali čeliť sociálnym a technologickým výzvam, pred ktorými stoja. Jednou z nich je optimálne využitie nových technológií a znalosť ich škodlivých účinkov. Ďalšou je popasovanie sa s problémami, ktoré prináša učenie v kultúrne rozmanitej triede. Po druhé, učitelia žiadajú uznanie. Podľa prieskumu má iba 18 % z nich pocit, že zvyšok spoločnosti si ich povolanie váži. Nehovoriac o otázke všeobecne nízkych platov, je absolútne nevyhnutné pozdvihnúť prestíž a autoritu učiteľov.
Vo viacerých členských štátoch monitor poukázal na nedostatok učiteľov, najmä v odboroch ako veda, technológia, inžinierstvo a matematika. Venoval sa aj iným naliehavým sociálnym otázkam. Koľko učiteľov bude treba v budúcnosti a na koľkých žiakov? Túto otázku musia zodpovedať tvorcovia politiky, najmä v kontexte starnúceho obyvateľstva a vymierania vidieka.
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy zohrával osem rokov významnú rolu v reforme vzdelávania naprieč členskými štátmi. Tohtoročné vydanie má jasné posolstvo: predpokladom ambicióznych reforiem sú sebavedomí a uznávaní učitelia. Je našou povinnosťou postaviť ich do ústredia európskeho vzdelávacieho priestoru.