Jeho otec Daniel Okáli patril ku skupine ľavicovo orientovaných významných slovenských intelektuálov, bol spoluzakladateľom časopisu DAV. Ivan Okáli sa zase stal jedným z otcov modernej slovenskej ekonómie.
Keď začal študovať na Leningradskej štátnej univerzite, katedra politickej ekonómie bola pustá. Prečo? Písal sa rok 1949. V Sovietskom zväze práve prebiehali čistky. Stalin prišiel s teóriou, podľa ktorej sa s rozvojom socializmu zostruje aj triedny boj. To znamená, že sú nielen vonkajší nepriatelia socializmu zo zahnívajúceho imperializmu, ale aj vnútorní. Vtedy to boli profesori prednášajúci politickú ekonómiu.
Okáli bol spoluautorom kritickej analýzy fungovania ekonomiky ČSSR nastoľujúcej požiadavku zmeny hospodárskeho mechanizmu, ktorá by zabezpečila vedúce postavenie trhových vzťahov. Štúdia, ktorá ukazovala, ako by sa mal ekonomický systém reformovať, bola v niečom dôslednejšia ako reforma kolektívu vedeného Otom Šikom z druhej polovice šesťdesiatych rokov.
Okáli nedáva do protikladu socializmus a kapitalizmus. Máme zmiešanú ekonomiku. Socializmus sa dá v tom najširšom zmysle slova chápať ako spoločensky kontrolovaná ekonomika. Pôsobí v nej nielen neviditeľná ruka trhu, ale tiež viditeľná ruka spoločnosti.
Od vtedajšieho predsedu SAV Vladimíra Hajka sa Okáli dozvedel, že neskorší generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš poslal na základe tejto štúdie do Bratislavy vyšetrovaciu komisiu. Inými slovami ŠtB. Postihy však neboli. Vedenie akadémie sa to usilovalo „zahrať do stratena“. Na oponentúre autorov označili za naivných, mierne popletených rojkov. V tom období sa neočakávali kritické pohyby, všetko malo vyzerať usporiadane.
Štúdia sa zakladala na analýze fungovania vzťahov, záujmov a inštitúcií ekonomiky štátneho socializmu. Rovnako aj na dokazovaní opretom o názory iných početných odborníkov, že trhové mechanizmy nie sú cudzie ani socialistickej ekonomike. Podľa predstavy autorov nemali mať ani ceny svoje východisko v tvorbe cenového úradu, ale v horizontálnych vzťahoch podnikov.
Ivan Okáli si myslí, že hospodársky systém ČSSR, ktorý sa nazýval reálny socializmus, nemal šancu na prežitie. Bol menej efektívny než ekonomiky vyspelých kapitalistických krajín, dokonca od polovice 70. rokov boli v ekonomikách krajín RVHP vstupy väčšie než výstupy. Empiricky sa dokázalo, že do systému sa sypalo viac, ako z neho vychádzalo.
Okáli nedáva do protikladu socializmus a kapitalizmus. Máme zmiešanú ekonomiku. Socializmus sa dá v tom najširšom zmysle slova chápať ako spoločensky kontrolovaná ekonomika. Pôsobí v nej nielen neviditeľná ruka trhu, ale i viditeľná ruka spoločnosti. Tou nie je iba štát, no spoločnosť v celej svojej štruktúre.
Je tiež autorom prvej makroekonomickej prognózy po novembri 1989. Vyšla v roku 1993 pod názvom Stratégia oživenia alebo prežitia. Jej prvé slová znejú: „Dlhodobé prognózy nás priťahujú možnosťou tušenia procesov meniacich ,časy a nás v nich‘. Čím dlhšie obdobie obsiahnu, tým rozľahlejšia a veľkolepejšia môže byť ich vízia budúceho sveta. V priamej úmere sa však vzďaľujú od reálií doby, v ktorej boli napísané.“
Dve desaťročia viedol Okáli tím vedcov, ktorí prognózu pripravovali každoročne. Pred časom žezlo po ňom prevzal Karol Morvay.
Ivan Okáli má aj zmysel pre humor. V roku 1999 povedal: „Národy dospievajú, až keď sa zbavujú falošných mýtov, ktorými sa chceli prikrášliť. Jedným z našich súčasných mýtov je predstava, že hospodárstvo SR až do vlaňajška dosahovalo nadpriemerné tempá hospodárskeho rastu. Touto predstavou sme sa prizdobili ako čelenkou, ktorou Indiáni dokazovali svoju šikovnosť, silu a úspechy.“
V prípade Ivana Okáliho nebude mýtom, keď skonštatujeme, že by mal byť vzorom pre mnohých súčasných a budúcich mladých vedcov. Niektorí dnes zverejňujú špekulácie, vlastné dohady a fantazmagórie o ekonomických javoch. Okáli zverejňoval a bude zverejňovať len názory založené na faktoch. Je to pán vedec.