Presuny vojenských aliancií v Sýrii

Po tom, čo turecká vláda dostala od Washingtonu zelenú, spustila minulý týždeň ďalšiu inváziu do susednej Sýrie. To spôsobilo presuny medzi medzinárodnými alianciami a ďalšiu vlnu utečencov. Podľa OSN bolo svoje domovy nútených opustiť vyše 130-tisíc ľudí.

22.10.2019 15:00
debata (2)

Turecko chce vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž hraníc so Sýriou v oblasti, ktorú dosiaľ spravovala aliancia okolo kurdskej ľavicovej Strany demokratickej únie (PYD) ako súčasť autonómnych regiónov. Má silné historické prepojenia na turecko-kurdskú politickú a vojenskú organizáciu – Stranu kurdských pracujúcich (PKK).

Extrémne pravicové krídlo vlády v Ankare je mimoriadne kritické voči kurdským autonómnym regiónom v Sýrii a považuje ich za znepokojujúci precedentný prípad pre Turecko. PYD aj PKK označuje za „teroristické“ organizácie a inváziu sa snaží prezentovať ako protiteroristickú operáciu. Po získaní kontroly nad územím chce sýrskych utečencov presídliť do nárazníkovej zóny. Do operácie sa zapojili aj islamisticky orientované sýrske pomocné sily.

Turecko rieši aj svoje vnútorné problémy

Už oficiálne vysvetlenie vlády Recepa Tayyipa Erdoğana poukazuje na prepojenie medzi novou vlnou invázie do Sýrie a vnútropolitickou situáciou v Turecku. Ide o tzv. kurdskú otázku. Vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) je hlboko znepokojená taktickou spoluprácou medzi centristickou Republikánskou ľudovou stranou (CHP) a naľavo orientovanou Ľudovodemokratickou stranou (HDP) po nedávnych komunálnych voľbách. Tá umožnila vyšachovať z postu starostu Istanbulu kandidáta za AKP.

Ak táto spolupráca vydrží do prezidentských volieb, mohla by ohroziť znovuzvolenie súčasného prezidenta Erdoğana. Jeho skrytým cieľom je vsadiť klin medzi opozičné sily v otázke vojny. V parlamente CHP podporila vojenskú ofenzívu, kým HDP ako jediná strana proti tomu hlasovala. „Vojenská operácia nie je riešenie,“ vyhlásil predseda parlamentnej frakcie HDP Saruhun Oluç.

V Turecku sa AKP posunula od pokusov o nájdenie mierového riešenia „kurdskej otázky“ k tvrdému nacionalistickému kurzu. Ale aj v radoch vládnej strany sa objavili prvotné varovné výzvy proti väčšiemu angažovaniu sa v sýrskom konflikte. Napokon sa AKP rozhodla pre aktívnejšie zapojenie do vojny, ktorá priniesla do Turecka 3,6 milióna utečencov.

Buď pristúpi turecká vláda na obnovenie oficiálnej sýrskej prítomnosti pri hraniciach ako na počiatočnú bezpečnostnú záruku, alebo sa rozhodne pre ďalšiu eskaláciu bojov.

Spočiatku mali politické protesty v Sýrii širokú základňu. Boli namierené proti tvrdým represiám a zhoršujúcej sa sociálnej situácii, ktorá bola dôsledkom neoliberálneho obratu hospodárskej politiky, ako aj pretrvávajúceho sucha, ktoré vážne zasiahlo vidiecke oblasti. Progresívne časti opozície sa usilovali o pokojnú zmenu.

Pravicové islamistické skupiny sa začali čoraz viac prikláňať k vojenskému riešeniu. Práve tento prúd získal podporu západných mocností, Turecka, Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov. Vláda strany Baath v Sýrii sa ukázala byť odolnejšia, ako si mysleli. Rusko a Irán jej ponúkli nevyhnutnú podporu.

Turecko a západné mocnosti mnohé veci nepredvídali. Sýrska vláda vyprázdnila prevažne kurdské oblasti v severnej časti krajiny. Aliancia okolo PYD využila túto príležitosť a vytvorila regionálne vlády, čo bolo pre stranu AKP nočnou morou. Zničenie autonómnych kurdských štruktúr v Sýrii sa stalo jej hlavným cieľom.

Erdoğanova vláda na križovatke

Vojna vytvorila prostredie, v ktorom mohli prekvitať extrémistické islamistické skupiny, najmä Islamský štát (Daeš), ktorý nebol pre západné krajiny akceptovateľný. Jeho zničenie sa stalo ihneď ich prioritou. Vojenské sily okolo PYD sa ukázali ako najúčinnejšia sila na zásah proti Daešu. Preto najmä USA s nimi nadviazali taktickú spoluprácu.

Proti vôli amerických organizácií v zahraničí prezident Donald Trump nedávno ukončil túto spoluprácu a de facto podporil tureckú inváziu. Jedným z dôsledkov tohto kroku bolo, že predstavitelia Daešu mohli utiecť z väzenských táborov pod autonómnou kurdskou správou.

S iniciatívami na uvalenie sankcií voči Turecku prišla Európska únia aj Kongres USA. Vlády Nemecka a Francúzska deklarovali zastavenie vývozu vojenskej techniky do oblasti. Nie je však zatiaľ jasné, nakoľko sú poslanci Spojených štátov a vlády EÚ rozhodnutí v týchto iniciatívach pokračovať.

Turecká ekonomika je voči sankciám finančne vysoko zraniteľná. Tamojšia líra začala klesať už pod vplyvom týchto diskusií. Erdoğan sa vyhráža, že otvorí dvere utečencom do EÚ, čo by zas mohlo otupiť ochotu Európanov konať.

Rusko odsúdilo inváziu, vyhlásilo však, že rozumie bezpečnostným obavám Turecka. Zdá sa, že Moskva prispela k dosiahnutiu dohody medzi vládou Baath a alianciou okolo PYD, ktorá povoľuje sýrskym vojenským silám presunúť sa do pohraničných oblastí. Tento krok budú nevyhnutne sprevádzať rozsiahle politické ústupky Kurdov. Pravdepodobne sa prinajmenšom výrazne oslabí ich autonómia.

Turecká vláda sa ocitla na križovatke. Buď pristúpi na obnovenie oficiálnej sýrskej prítomnosti na hraniciach ako počiatočnú „bezpečnostnú záruku“, alebo sa rozhodne pre ďalšiu eskaláciu bojov. A tá by bola mimoriadne riziková. Turecko je už dnes na medzinárodnej scéne takmer úplne izolované.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #turecko #invázia #Recep Tayyip Erdogan #Islamský štát #Strana kurdských pracujúcich #Strana demokratickej únie
Flowers