Preložené do slovenčiny: nečakajte od nás nič, lebo diaľnicu k vám tak skoro nepotiahneme, železnicu nezrýchlime, letieť z Košíc do Bratislavy môžete cez Viedeň a inú infraštruktúru (napr. nemocnice) tiež nevieme spraviť poriadne.
Kde nie sú deti, tam nie je život. Podľa štatistických údajov klesol medzi rokmi 1996 až 2018 počet detí vo veku štyri a menej rokov v okrese Snina o 49 percent, Humenné o 43 percent, Medzilaborce o 39 percent, Svidník o 37 percent atď.
Slovenský priemer predstavuje pokles o 15 percent, ťahaný nadol Trenčianskym, Žilinským a Nitrianskym krajom (-26 až –24 percent), kým Banskobystrický a Prešovský kraj (-22, resp. –20 percent) sú špeciálne prípady, kde vyššia pôrodnosť rómskej populácie asi dokáže kompenzovať nielen zmenu správania, ale aj ekonomickú emigráciu mladých. V Košickom kraji pôsobí pozitívne asi aj silnejšie hospodárske zázemie, takže košický „len“ 14-percentný pokles je z pohľadu štátu podpriemerný.
Pokles počtu detí mení aj pohľad miestnych úradov na Rómov. Kým v okresoch ako Gelnica, Kežmarok, Rimavská Sobota, Revúca a Sabinov, kde je podiel rómskeho obyvateľstva vyše 30 percent, riešia nové školy, byty a pracovné miesta, teda rast a rozvoj, v okresoch ako Snina s 8-percentným či Humenné s 10-percentným podielom Rómov pribúdajú úplne opačné problémy. Tieto okresy budú musieť riešiť zatváranie škôl, nedostatok pracovnej sily a výrazné starnutie obyvateľstva.
Na opačnom póle sú okresy ako Senec, kde počet detí vo veku štyri a menej rokov je 2,4-krát vyšší ako v roku 1996. Patria k nim okresy Bratislavy (III, V a II), Pezinok a Malacky, kde sa nárast pohybuje medzi 24 až 65 percentami. Patria sem obce, ktoré ešte donedávna nemali ani tisíc obyvateľov a za 22 rokov narástli mnohonásobne. Tie rovnako potrebujú infraštruktúru: ambulancie lekárov, jasle, škôlky, základné školy, ihriská, rodinné centrá, cyklotrasy, cesty, zastávky prímestskej železničnej dopravy atď. Vieme, že ju nedostávajú v potrebnom rozsahu, že rýchlo rastúca aglomerácia Bratislavy nie je schopná plniť si svoju úlohu rozvojového centra Slovenska ani sa podeliť s Košicami a Banskou Bystricou, že ani neexistuje žiaden seriózny plán. To nie je kritika súčasného vedenia, to je popis stavu, do ktorého sme sa nečinnosťou, vyhováraním na ideológie a mrhaním financií dostali.
Starostovia a primátori, prepíšte predvolebné programy politických strán týkajúce sa regionálnej politiky. Využite svoje skúsenosti, pozrite sa napr. aj na skúsenosti krajín OECD a nahraďte tie nezmysly o budovaní infraštruktúry a pod. Združte sa a začnite presadzovať záujmy nás, reálnych ľudí, ktorí nežijeme v agregátnych číslach a neriešime ústavné problémy, ale svoj pracovný a rodinný život.
Riešenie? Po prvé, šikovní starostovia a primátori, prepíšte, prosím, predvolebné programy politických strán týkajúce sa regionálnej politiky. Využite svoje skúsenosti, pozrite sa napr. aj na skúsenosti krajín OECD a nahraďte tie nezmysly o budovaní infraštruktúry a pod. Po druhé, združte sa, ale naozaj, a začnite presadzovať záujmy nás, reálnych ľudí, ktorí nežijeme v agregátnych číslach a neriešime ústavné problémy, ale svoj pracovný a rodinný život.
Po tretie, prizvite si odborníkov. Neverili by ste, koľko špičkových odborníkov tu žije, všade, akurát sa často dobre maskujú, aby nedopadli zle popri nomenklatúrnych kádroch a zbojníkoch. Po štvrté, dajte šancu mladým, aby ostali na Slovensku. Ak pre nich zatiaľ nemáme uplatnenie v regiónoch, lebo sme všetko rozhodovanie sústredili do Bratislavy, tak im aspoň umožnime slušne žiť tam.
Po piate, ministerstvo hospodárstva a regionálneho rozvoja treba v Košiciach. To je pri Prešove. Ako keď sa ide do Viedne, ale presne naopak.