Predĺženie moratória by posilnilo elitu

07.11.2019 14:00

Potom ako sa prezidentka Zuzana Čaputová rozhodla, že nepodpíše novelu zákona, ktorá predlžuje moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, sa tento legislatívny návrh vracia do Národnej rady.

Poslanci za Smer a SNS s podporou koltlebovcov chceli obmedziť právo občanov na to, aby sa z médií menej ako 50 dní pred voľbami dozvedeli namerané preferencie kandidujúcich strán. Vychádzali pritom z dvoch zavádzajúcich tvrdení.

Prvé: existuje možnosť falšovať výsledky výskumov verejnej mienky. Ide o tvrdenie na úrovni dohadov. Nik nemá dôkazy o falšovaní, ale tvrdí to. Približuje sa to k metóde manipulácie a propagandy založenej na slove pravdepodobne. To má však v spoločenských vedách dva významy. Znejú pravdepodobne áno a pravdepodobne nie. V logike však neexistujú výroky na polovicu pravdivé a na polovicu nepravdivé.

Podľa druhého tvrdenia poslancov výsledky výskumov verejnej mienky sa odlišujú, a preto ich agentúry falšujú.

Z logiky veci poslaneckého návrhu zákona vyplýva, že verejnosť by nemala mať prístup iba k výsledkom prieskumov, ale už 50 dní pred voľbami by sa mala skončiť aj kampaň kandidujúcich strán.

Zárukou kvality výskumov je Európske združenie pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky (ESOMAR) a Slovenská asociácia výskumných agentúr (SAVA). Členovia oboch organizácií si môžu vzájomne dohliadať na kvalitu výskumov. Prijali minimálne požiadavky na ich zverejňovanie, ktoré by mali v médiách obsahovať tieto fakty: obchodné meno agentúry, jej členstvo v SAVA, odkedy dokedy sa zbierali údaje, kde sa výskum uskutočnil, či na celom Slovensku, alebo iba v určitej lokalite.

Okrem toho by mali agentúry uviesť slovne druh prieskumu, definíciu výberovej vzorky, jej veľkosť, pri kvótnych výberoch uviesť, za akú skupinu populácie je prieskum reprezentatívny, a pokiaľ je to možné, publikovať aj formuláciu otázky.

Existuje niekoľko spôsobov získavania údajov anketármi, resp. výskumnou organizáciou. Anketári sa pýtajú osobne alebo telefonicky. Agentúra si môže vytvoriť ustálenú vzorku respondentov. Pýta sa stále tých istých, elektronickou poštou či cez špeciálny portál. Každá slovenská agentúra má rôzne spôsoby získavania údajov, a preto sa výsledky prieskumov líšia.

Medzi základné postuláty spoločenských vied patrí to, že neexistujú dvaja ľudia s úplne rovnakými názormi, ani dva manželské páry s totožnými hodnoteniami spoločenských javov. Presvedčenie o tom, že ľudia sú rovnakí, pochádza z prirovnávania spoločenských procesov k prírodným vedám.

Ide najmä o využitie starých teórií Isaaca Newtona. Ak jablko padne zo stromu, tak isto padne aj druhé. Ľudia však nie sú jablká… Poslanci akoby zabudli, že občania majú mozog.

V spoločenských procesoch nie je možné prepočítať budúcnosť. Ani v sociológii a ekonómii. Hľadanie matematických modelov je márne. Na základe minulosti môžeme len vytvoriť scenáre budúceho vývoja. Niekomu sa v jeden moment jedlo páči. Objedná si ho. Keď ho začne jesť, prestane mu chutiť. Tak ako sú premenlivé chute, tak je premenlivá i verejná mienka. Dopoludnia môžeme namerať jedny hodnoty, popoludní druhé.

Verejná mienka má stochastický, náhodný charakter. Napríklad prihrnie sa mohutná víchrica a niektorí občania nepôjdu voliť. Výskumy verejnej mienky môžu poukázať iba na určité smery vývoja názorov ľudí. Volebné správanie však môže ovplyvňovať aj zverejňovanie určitých údajov. Napríklad tých, čo publikuje Štatistický úrad SR, OECD alebo Eurostat.

Z logiky veci poslaneckého návrhu zákona vyplýva, že verejnosť by nemala mať prístup iba k spomínaným údajom, ale už 50 dní pred voľbami by sa mala skončiť i kampaň politických strán.

To, že by sa výsledky nesmeli takmer dva mesiace zverejňovať, neznamená, že sa výskumy nebudú robiť. Na základe novely volebného zákona však by existovali dve skupiny obyvateľov: elita a plebs.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovenská asociácia výskumných agentúr #respondenti #prieskumy verejnej mienky #moratórium #Isaac Newton
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku