Bude odvod bičom na banky?

02.12.2019 10:30

Guvernér Bank of England Mervyn King v prednáške pred newyorským publikom 27. októbra 2010 povedal: „Zo všetkých spôsobov organizácie bankovníctva je najhorší ten, ktorý máme dnes.“

Pokúsil sa navrhnúť, ako by sa to dalo napraviť. Vo svojich podnetoch nebol ani zďaleka taký radikálny ako viaceré iniciatívy známe zo zahraničia, a predsa zostalo pri starom.

Máme „najhoršiu možnú organizáciu bankovníctva“, ako sa postupne formovala od stredoveku. Po roku 1989 sme sa k nej opätovne vrátili a s rozličnými peripetiami slúži dodnes. V rokoch 1999 až 2001 sme preto museli zachraňovať z prostriedkov štátneho rozpočtu naše tri najväčšie banky. Aj keď táto operácia bola finančne náročná, jej výsledkom sa stal dodnes stabilizovaný bankový sektor, ktorý odolal i globálnej finančnej kríze.

Kontroverzie okolo novely zákona

Slovenské banky sa takmer v dvoch posledných dekádach nedopustili žiadnych škandálov ako desiatky zahraničných – nevynímajúc nemecké, švajčiarske či americké. Napriek tomu sa zvýšenie bankového odvodu komunikuje predkladateľmi ako pokuta za to, že banky neposkytujú „dobré úvery“, iba zvyšujú poplatky, a ich ziskovosť sa prirovnáva k špinavému podnikaniu.

Národná rada vo štvrtok schválila vládny návrh novely zákona o osobitnom bankovom odvode, ktorý v treťom paragrafe zdvojnásobuje sadzbu z 0,2 na 0,4 percenta základu odvodu. To, že od začiatku návrh na zdvojnásobenie sadzby inak hodnotila vláda a inak Slovenská banková asociácia, nemôže nikoho prekvapovať. Vládna moc v ňom hľadá dodatočné zdroje, ktoré chce použiť na sociálne výdavky, asociácia kritizuje ohrozenie bankového sektora. Kto má pravdu?

V roku 2015 sa do zahraničia vyviezli dividendy vo výške 2 564,1 milióna eur, z toho na banky pripadlo 16,7 percenta.

Zákon o osobitnom bankovom odvode, ktorý ešte pripravil kabinet Ivety Radičovej, presne vymedzuje, na čo sa získané prostriedky môžu použiť. Účelovo sa viažu „na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore“ a prípadne sa dajú použiť na doplnenie Fondu na ochranu vkladov.

Znamená to, že vláda ich nemôže použiť, na čo chce. Odpadá tým aj jedna z výhrad Európskej centrálnej banky (ECB) voči tomuto legislatívnemu opatreniu. Nový príjem bude iba účtovne vylepšovať deficit a uspokojí tých, pre ktorých je vyrovnané hospodárenie štátu najväčšou prioritou.

Ohrozí stabilitu finančného sektora?

Zvýšenie bankového odvodu má byť reakciou na zvýšenie poplatkov v peňažných domoch. Podľa Analýzy slovenského finančného sektora za rok 2018, ktorej autorom je Národná banka Slovenska (NBS), v tzv. retailovom sektore, teda pre širokú verejnosť, čisté výnosy z poplatkov dlhodobo klesali.

Dalo sa preto čakať, že dôjde k ich zvýšeniu. O to skôr, že vlani rast poplatkov pre úvery v podnikovom sektore navýšil čisté výnosy z nich až o 39 percent. Zvyšovanie poplatkov je jedným zo spôsobov, ako nahradiť výpadky zisku z nízkych úrokových marží. Druhým je úverový rast.

Politika nízkych úrokových sadzieb ECB, ktorá sa zrejme tak skoro neskončí, je indikátorom aj pre bankový sektor. To je dôvod, prečo sú hypotekárne úvery dnes také lacné – pre banky.

To, že asociácia bánk zvýšenie odvodu kritizovala a zvažuje „v záujme ochrany bezpečnosti a stability bankového sektora“ urobiť nejaké kroky, je legitímne. Zvýšenie odvodu, pokiaľ nedôjde k novej recesii, ktorá by zisky bánk vygumovala, stabilitu bankového sektora však sotva ohrozí.

Záklopka v takomto prípade, okrem časového ohraničenia odvodu, v zákone, žiaľ, chýba. Väčším rizikom ako odvod by však mohlo byť zhoršenie kvality úverov, ak banky neodolajú pokušeniu poskytovať ich pochybným tzv. zombie klientom, len aby krátkodobo zaplátali zníženie zisku.

Rovnako by bolo zlé, keby sa rozhodli premietnuť zvýšenie tohto odvodu do vyšších úrokových sadzieb z poskytovaných úverov. Z vlaňajšej analýzy NBS vyplýva, že úrokové sadzby na nových úveroch pre podniky vzrástli počas roka takmer o jeden percentuálny bod a že Slovensko je len jednou z dvoch krajín eurozóny, ktoré zaznamenali nárast takýchto sadzieb.

Čo s „nadmerným ziskom“

Nemôže prekvapovať, že vysoká ziskovosť bánk býva často v hľadáčiku vlád. Ak má vláda podozrenie, že banky pri určovaní poplatkov uzavreli medzi sebou kartelovú dohodu, mal by konať Protimonopolný úrad – a pokutovať ich. Pár dní stará je správa o tom, ako regulátor trhu cenných papierov v Hongkongu pokutoval švajčiarsku UBS za predražovanie poplatkov pre svojich klientov. Banky na Slovensku, z ktorých najväčšie majú svojich akcionárov v zahraničí, nie sú ani jediným, ani najväčším exportérom kapitálu. Jeho vývoz sa vo všeobecnosti neposudzuje pozitívne.

Podľa NBS sa v roku 2015 za hranice vyviezli dividendy vo výške 2 564,1 milióna eur. Z toho na banky pripadlo 16,7 percenta. Je otázne, ako tento vývoz znížiť. „Medom“, teda motivovať zahraničných investorov vrátane bánk, aby investovali väčšiu časť zisku na Slovensku, alebo „bičom“. Zníženie daní, ako to na bilbordoch sľubuje SaS, je zrejme opakom toho, čo by sa malo dosiahnuť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovenská banková asociácia #Národná banka Slovenska #Mervyn King #Európska centrálna banka #bankový odvod
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku