Rok 2019: Vôbec nie taký obyčajný

29.12.2019 09:00

Ako vojde do histórie rok 2019? Ako rok volieb? V máji vzišiel z eurovolieb nový Európsky parlament a so značným odstupom – až v decembri, sa ustanovila nová Európska komisia. Čo prinesie jej mandát?

Slovenská republika tentoraz dosiahla najvyššiu volebnú účasť, no ešte vždy najnižšiu spomedzi štátov EÚ. V marci výsledky druhého kola prezidentských volieb predznačili tendencie oveľa dôležitejších volieb – do Národnej rady SR vo februári budúceho roku. A v decembri 2019 sa vo voľbách na Britských ostrovoch definitívne rozhodlo o odchode Spojeného kráľovstva z únie. Pre ňu v jej najnovšej histórii práve tieto voľby boli najdôležitejšie.

Rok Grety Thunbergovej

Napriek tomu končiaci sa rok pravdepodobne vojde do histórie ako rok Grety Thunbergovej. Nedokázala presvedčiť Donalda Trumpa, aby prehodnotil odstúpenie USA od Parížskej dohody. Naopak, vysmial sa jej. Brazílsky krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro nezamedzí klčovaniu dažďového pralesa kvôli švédskej tínedžerke, ani austrálsky premiér Scott Morrison nedá pokyn na obmedzenie ťažby uhlia, ktorá by, ako argumentuje, ukradla tisícom ľudí možnosť uživiť sa. Poľsko bude ťažiť uhlie tak ako doteraz.

Greta nepresvedčila ani konferenciu o klíme v Madride, ktorá sa skončila fakticky bez výsledku. Je pravdepodobné, že pochody mladých ľudí známe ako Piatky pre budúcnosť, ktoré iniciovala, budú postupne strácať na intenzite, až napokon zaniknú.

Pokračovať bude exodus nových zúfalcov do Európy a napätie, ktoré to vyvolá. Tretím rizikom na Slovensku je politická nestabilita, ktorú môžu priniesť parlamentné voľby 2020.

Tak ako sa odmlčali iné iniciatívy zdola, napríklad Occupy Wall Street proti finančnému, resp. kasínovému kapitalizmu. A predsa, najdôležitejšie je, že 16-ročná dievčina zdvihla všeobecné povedomie o tom, že Zem neprežije, ak politici neprestanú úzke podnikateľské záujmy interpretovať ako záujmy spoločnosti.

Ak porovnáme priority novej Európskej komisie s tými na roky 2014 až 2019, teda komisie, ktorej šéfoval Jean-Claude Juncker, rozdiel na prvý pohľad je v tom, že komisia sa explicitne zaväzuje k „podpore európskeho spôsobu života“. Okrem ochrany právneho štátu a bezpečnosti aj k tomu, že všetky jej návrhy prejdú „skríningom“, či neodporujú Charte základných práv Európskej únie. Charta, ktorá je prídavkom Európskej zmluvy, ak by sa brala dostatočne vážne, mohla by sa stať základom toho, po čom sa volá – sociálnej únie v EÚ.

Azda najzákladnejším rozdielom – zatiaľ iba v polohe dôrazu – by mohla byť priorita, ktorá bola aj medzi prioritami Junckerovej komisie, no tá ju nekládla dosť vysoko. Dnes dostala názov Európska zelená dohoda. Experti nie sú so všetkým v nej spokojní, mnohé im tam chýba.

Napriek kritike zo zahraničia sa napríklad hodlá ďalej používať trhový nástroj boja proti klimatickým zmenám, ktorého účinnosť sa dostatočne neosvedčila: obchodovanie s emisnými povolenkami. Jeho nekalé používanie viedlo u nás k prvým trestom pre bývalých ministrov.

Obchodná vojna pokračuje

Jeden rozdiel medzi Junckerovými prioritami a prioritami komisie Ursuly von der Leyenovej môže byť základom odlišnej politiky novej komisie v obchode so Spojenými štátmi. Junckerova komisia sa zaviazala k „rozumnej a vyváženej dohode o voľnom obchode s USA“. Strach z vysokých ciel pre export motorových vozidiel za Atlantický oceán „donútil“ EÚ súhlasiť nielen s markantným nárastom dovozu sóje, no i s importom amerického skvapalneného ply­nu.

Uhlíková daň – ako by ju uvítal U. S. Steel – by sa nemala vzťahovať iba na dovoz produkcie zo štátov, ktoré majú nižšie ekologické štandardy. Ak sa chcú európske klimatické záväzky brať vážne, bude sa musieť začať počítať aj s uhlíkovou stopou každého dovozu.

Americká prax exteritoriálnej legislatívy najnovšie zavádza sankcie proti spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na stavbe plynovodu Nord Stream 2. Jedny nemecké noviny sankcie označili za vydieranie, iné za snahu predať americký plyn. Dovoz skvapalneného plynu z USA a všeobecnejšie – európske obchodné dohody je načase posudzovať aj z hľadiska našich klimatických cieľov. Tak ako to naznačil poľský člen komisie Janusz Wojciechowski zodpovedný za poľnohospodárstvo v prípade dovozu sóje z USA.

Riziká budúcich mesiacov

Rok 2019 budú možno mnohí označovať ako rok obchodnej vojny. Pokračovanie obchodnej politiky Trumpa v roku prezidentských volieb v USA zrejme zostane hlavným rizikom roka 2020. Jeden z mála tých, ktorí predpovedali globálnu finančnú krízu v rokoch 2007/2008, Nouriel Rubini, varuje, že v budúcom roku vypukne globálna recesia.

Ak by k tomu došlo, je otázne, či sme sa z tej predchádzajúcej, ktorá nesie meno Veľká recesia, poučili. Ak bude manažment recesie tvrdošijne dodržiavať tzv. čiernu nulu, t. j. nulový deficit, ako ju presadzuje Nemecko, ani Európska centrálna banka nebude môcť robiť zázraky.

Pokračovať bude aj exodus nových zúfalcov do Európy a napätie, ktoré to vyvolá. Tretím rizikom na Slovensku je politická nestabilita, ktorú môžu priniesť parlamentné voľby 2020, a jej sociálno-ekonomické dosahy. Odnesú si ich ako vždy tí najzraniteľnejší…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Occupy Wall Street #Jean-Claude Juncker #Greta Thunbergová #eurovoľby #Európska komisia #Donald Trump #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku