Ale čo je to vlastne druhotná surovina? Ide o surovinu, materiál rovnocenný pôvodnému, primárnemu materiálu, umožňujúci jeho plnohodnotnú substitúciu pri ďalšej výrobe rovnakých výrobkov, alebo je to materiál určený na výrobu nových, kvalitatívne iných výrobkov? Odpoveď nie je jednoduchá a ani jednoznačná.
Ak by bol recyklovaný odpad ako druhotná surovina schopný v plnom rozsahu nahradiť pôvodnú primárnu surovinu, tak by sa mal zaznamenať pokles jej výroby, potreby a úspora. Nedá sa však povedať, že by sa napríklad separovaným zberom a recykláciou plastového odpadu znížila výroba plastov, že odovzdávaním ojazdených pneumatík na recykláciu poklesla spotreba pôvodných surovín pri ich narastajúcej výrobe, že zberom papiera šetríme lesy, že…
Nové a rozširujúce sa petrochemické kapacity a holoruby našich hôr asi svedčia o niečom inom. Dôvodom pre nepoužitie recyklovaného odpadu nie je však pri náhrade pôvodnej suroviny len kvalita, iná forma druhotnej suroviny, príčiny môžu byť i v legislatíve, hygienických obmedzeniach. Napríklad pre výrobu obalov a výrobkov pre styk s potravinami sa nemôžu používať materiály na báze recyklovaných surovín, druhotné suroviny.
Pre tieto obmedzenia sa výrazne nerozšíril projekt „bottle to bottle“ u PET fliaš. Recyklovaný PET by technicky vyhovoval, ale hygienicky nie. Pritom ak sa použije na výrobu nových fliaš, musí ísť o dvojvrstvovú, teda hrubšiu fľašu a jej vnútorná stena musí byť z primárneho materiálu.
Pri niektorých výrobách a produktoch sa recyklovaný odpad len pridáva v určitom pomere k základnému materiálu. Ak má recyklovaný odpad ako druhotná surovina určité obmedzené možnosti nahradiť pôvodný, primárny materiál, má potom recyklácia opodstatnenie? Určite áno a má i nesporný prínos.
Recyklácia je určite potrebná a účinná forma zhodnocovania odpadov vedúca k žiaducemu znižovania ich skladovania, prispieva i k zlepšovaniu životného prostredia. Jej význam nemožno podceňovať, ale z globálneho hľadiska ani preceňovať.
Mali by sme si však uvedomiť, že recyklovaný odpad je ako druhotná surovina použitý pri výrobe nových výrobkov, ktoré na trhu spravidla nenahrádzajú pôvodné výrobky, no obohacujú ho o iné, nové výrobky. Tieto budú mať možno dlhšiu životnosť, ale i tak raz skončia ako odpad.
Ak sa má recyklovaný odpad využiť ako druhotná surovina, bude potrebná nemalá invencia na to, aby sa na trh dostal odbytovateľný výrobok, ktorý bude v určitom časovom horizonte po skončení životnosti tiež recyklovateľný. A vývoj produktov z recyklovaných materiálov, ktoré akceptuje i trh, sú cenovo prijateľné, ktoré nebudú „skladovým“ odpadom už po výrobe a v budúcnosti i recyklovateľné, je čoraz náročnejší.
Tým, že sa recyklujú pneumatiky, ich výroba sa nezníži, ani sa neušetria vstupné suroviny, ale na trh prídu nové výrobky, napríklad dielce pre športoviská, detské ihriská či zámková dlažba. Ani recykláciou plastov sa ich výroba iste nezníži, ale trh sa môže rozšíriť o nové produkty, hoci aj zo zmesových plastov. Výroba a spotreba tetrapakových obalov sa recykláciou odpadu z nich určite nezníži, ale na báze recyklovaného odpadu vznikajú nové výrobky, ale i tie budú raz odpadom.
Recyklácia je určite potrebná a účinná forma zhodnocovania odpadov vedúca k žiaducemu znižovaniu ich skladovania, prispieva i k zlepšovaniu životného prostredia. Jej význam nemožno podceňovať, ale z globálneho hľadiska ani preceňovať. Ide vlastne o riešenie aktuálnych problémov. Lebo aj výrobky z recyklovaných odpadov tiež budú raz odpadom.