Pozor na čierne labute vo svetovej ekonomike

09.01.2020 14:00

Svetová ekonomika vlani spomalila rast. Mnohí odborníci predvídajú blížiacu sa búrku. Znižovanie rastu však ešte neznamená krízu. Išlo najmä o výsledok obchodných vojen medzi USA a Čínou a tie sa skončili. Môžeme skôr hovoriť o miernom optimizme.

Slovenská ekonomika je najviac previazaná s nemeckou, ktorá však zaznamenala pokles len v jednom štvrťroku. Recesia nastáva až vtedy, keď hospodárstvo klesá dva štvrťroky za sebou.

Podľa viacerých predpovedí svetová ekonomika v tomto roku porastie o tri percentá, čo by bola najnižšia prognóza za posledných sedem rokov. Ešte pesimistickejšie vidí vývoj Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNTCAD) – rast 2,3 percenta.

Môže to ovplyvniť aj jav označovaný ako čierna labuť. Americký ekonóm libanonského pôvodu Nassim Nicholas Taleb týmto pojmom pomenoval nepredvídané javy, napríklad ako bol teroristický útok 11. septembra 2011 či nedávna finančná kríza. „Čiernou labuťou“ bývajú skôr politické ako ekonomické procesy typu obchodných sporov medzi veľmocami, brexit, nejasná situácia vo Venezuele, v Bolívii a Čile či súčasný vojenský konflikt Spojených štátov s Iránom.

Slovenská ekonomika má výrazne exportný charakter. Jej stav závisí od vývoja vo svete, kde málokedy vládne pokoj. Veľké spory, aké sú medzi USA a Čínou, sa prejavujú na celosvetovom obchode. Komplikuje sa odbyt tovarov. Podľa šéfky Medzinárodného menového fondu Kristaliny Georgievovej jediným spôsobom, ako ozdraviť svetovú ekonomiku, je skončiť obchodné vojny a spoločným úsilím vytvoriť nový, spoľahlivejší systém výmeny tovarov na základe informačných technológií.

Koncepty udržateľného rozvoja či hodnoty za peniaze už treba hodiť do koša. Mohla by ich vymeniť koncepcia zodpovedného rozvoja.

Hlavný ekonóm UNTCAD Ricardo Gottschalk tvrdí, že zmeny v podnebí na Zemi si vyžiadajú značné verejné investície, najmä do tzv. čistej energetiky, dopravy a výroby potravín. Tie by mali byť podporené efektívnou priemyselnou politikou s adresnými dotáciami.

Na stránke Ministerstva hospodárstva SR v sekcii politiky nájdeme len niektoré sektory ekonomiky, nie komplexný výhľad do budúcnosti. Lepšie na tom nie je ani Európska únia, ktorá hovorí o udržateľnom raste. Súčasťou priemyselnej politiky, ktorá podporuje ekologicky čistú ekonomiku, by mali byť daňové úľavy, garancie financovania a investície do nových technológií.

Dlh rozvojových krajín dnes predstavuje vyše 190 percent ich hrubého domáceho produktu. Na druhej strane, vo svete existujú finančné toky, ktorými sa mnohé firmy vyhýbajú plateniu daní. Verejné dlhy sa však dajú splácať iba z vyzbieraných da­ní.

Preto pred verejnými rozpočtami stojí jednoduchá otázka: Ako dosiahnuť spravodlivé zdanenie medzinárodného obratu? Riešením by mohla byť globálna daň, ktorá by sa vyberala od nadnárodných firiem a rozdelila by sa medzi jednotlivé krajiny, kde nadnárodná spoločnosť pôsobí.

Všetky ekonomické vzťahy na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni sa skôr či neskôr pretavia do sociálnej sféry. Príjmy obyvateľstva môžu stúpať i klesať. Sociálna sféra danej krajiny by mala vychádzať z niečoho takého, ako je spoločenská zmluva. Teda nepísaná dohoda o tom, že občania postupujú za protihodnotu časť svojej slobody štátu. Dnes sa dá uvažovať o tom, že by sa týkala aj podnikov a občianskej spoločnosti.

Doterajšie kontrakty sú prežité. Dôvod je jednoduchý. Svet sa zmenil, čo si mnohí slovenskí politici nevšimli. Či sa to niekomu páči, alebo nie, svet je a naďalej bude globálny a digitálny, masovo sa v ňom premiestňuje obyvateľstvo. Ktokoľvek môže byť proti tomu, koľko chce, ale nemá to vplyv na svetovú ekonomiku. Vplyv na ňu budú mať v budúcnosti najmä noví lídri: India a Čína.

Koncepty udržateľného rozvoja či hodnoty za peniaze už treba hodiť do koša. Mohla by ich vymeniť koncepcia zodpovedného rozvoja. Rast by mal byť postavený na obnoviteľných technológiách. Pritom každý, vedúci firiem, obyvatelia aj štát, by mal niesť svoju mieru zodpovednosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#UNTCAD #svetová ekonomika #recesia #obchodné vojny #Nassim Nicholas Taleb #kríza #Kristalina Georgievová #Čierna labuť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku