Na prvom mieste, ako inak, skončila SaS. Smer, ako uviedli médiá, prepadol na celej čiare. Aj preto, že do dňa hodnotenia na svojich oficiálnych stránkach zverejnil iba Priority programu strany Smer – sociálna demokracia pre roky 2016 – 2020, ktoré obsahovali „presne päť viet v piatich bodoch“.
Voľby nevyhráva program, ale…
Smer napriek tomu voľby do Národnej rady vtedy vyhral a zostavil tretiu vládu. Žiaľ, chýbal mu v nej kompas, ktorým mohol byť volebný manifest. Na výhru ašpiruje i v tohtoročných voľbách. Po programovej konferencii sa pravdepodobne jeho päťbodový program priorít z roku 2016 zúžil na tri: trinásty dôchodok, trinásty rodinný prídavok a diskutabilné opatrenie na zamedzenie odchodu absolventov lekárskych fakúlt do zahraničia.
Súťaži o najlepší program sa predseda Smeru môže vysmiať. Lenže volebné programy nie sú iba korisťou politických analytikov, komentátorov a „mysliacich tankov“. Ich seriózna príprava a následná diskusia pomáha mobilizovať členskú základňu, získava sympatizantov a to najdôležitejšie: strana si v ňom utrieďuje predstavy o tom, kde a akými prostriedkami chce smerovať spoločnosť.
Volebné programy nie sú iba korisťou politických analytikov a komentátorov. Ich seriózna príprava a následná diskusia pomáha mobilizovať členskú základňu a získava strane sympatizantov.
Volebný program sa stáva tiež východiskom pri rokovaniach o prípadnej koaličnej zmluve a programovom vyhlásení vlády. V civilizovaných štátoch politické strany spravidla pripravujú svoje „volebné manifesty“, aj keď ani tam im nevyhrávajú voľby.
Podpredseda Smeru Richard Raši na tlačovej konferencii proti „siahodlhým programom“ pridal ešte jeden argument. Zdôraznil, že na rozdiel od iných strán programové priority Smeru vznikali zdola, teda v diskusii s ľuďmi. To by bolo nepochybne chvályhodné, keby… Keby politici túto diskusiu aj usmerňovali, keby boli aj lídrami, nie iba kompilátormi názorov širokých más.
Prežije sociálny štát?
Robert Fico sa k nemu prihlásil manifestačne: Smer chce udržať úroveň sociálnych a hospodárskych práv charakteristickú pre sociálny štát. Postavil sa proti „reforme“ Zákonníka práce, za silné sociálne zabezpečenie zamestnancov, za príplatky za prácu v noci a počas sviatkov, za obedy zadarmo, za vlaky zadarmo a pod. To všetko počas svojej vlády Smer presadil.
Keď občianske združenie Proforum v apríli predminulého roku v diskusii s rovnakým názvom ako v medzititulku kládlo otázky vtedajším dvom predsedom politických strán Ivanovi Štefunkovi za Progresívne Slovensko a Miroslavovi Beblavému za Spolu – občianska demokracia, summa summarum odpoveď bola upokojujúca. Zachovali by dokonca i bezplatné cestovanie vlakom pre dôchodcov a študentov.
Strana Za ľudí si však myslí aj pri obedoch zadarmo iné. Jej predseda na prvý pohľad rozumne argumentoval, prečo by jeho deti nemali za obedy platiť. Škoda však, že jeho príjmy nepoberá každý, resp. že mnohí dosahujú ročne sotva pár desatín jeho príjmu.
Peniaze, ktoré by sa adresným poskytovaním tejto výhody ušetrili, nie sú všetko. Rovnako ako školské uniformy aj obedy zadarmo pre všetkých žiakov majú emancipačnú funkciu. Alebo chceme deťom zo sociálne biednejších rodín vešať na hruď žltú hviezdu chudoby?
Andrej Kiska chce tiež zachovať sociálny štát. Jeho sociálny štát pre najchudobnejších sa v odbornej literatúre označuje ako reziduálny a plní dôležitú bezpečnostnú funkciu. Keby ho nebolo, proletariát by sa mohol vzbúriť a zvrhnúť režim. Ak však nebude participovať na výhodách sociálneho štátu stredná vrstva, ktorá platí najväčší podiel daní, prečo by ho mala, nakazená individualizmom, chcieť finančne držať pri živote?
Výzvy, ktoré prináša doba
Smer s výnimkou, keď vládol sám, si nikdy vážne nenárokoval ministerstvo životného prostredia. Zrejme aj preto identifikovať „niekoľko tém rezortu, ktoré prináša doba, na ktoré musí moderná strana reagovať“, ako vysvetľoval mechanizmus rozpoznania nových výziev Fico, bolo v rezorte životného prostredia ťažšie. Predsedu strany preto prekvapilo, ako sa „dole“ vážne berú dôsledky klimatických zmien. Zatiaľ viac dôsledky ako aj naša zodpovednosť za ne.
Ťažko uveriť, že by sa „dole“ neozval niekto v prospech inej staronovej výzvy: začať konečne deoligarchizovať vládny systém a ako sa hovorí odoperovať vred na sociálnom štáte – korupciu, ktorá stavia naruby základné sociálnodemokratické hodnoty: demokraciu, solidaritu i sociálnu spravodlivosť.
Až keď sa Smer rozhodne riadiť sa aj takýmito hlasmi „zdola“, bude sa môcť nazvať novým Smerom. Zmeniť svoju vizuálnu tvár, zbaviť sa emblému medzinárodného zoskupenia politických strán, ku ktorým sa hlási, a na webstránke strany a jej volebných bilbordoch uvádzať „nový Smer“ namiesto názvu strany zakotveného v jej stanovách sotva postačí.