Po zapojení politických strán sa zmenili na agresívne prekrikovanie. Je to smutné a aj nesprávne. Účelom predsa nie je, aby sa politici prehlušovali nadávkami na ulici pred bezbrannými ľuďmi.
Je nevyhnutné, aby kompetentne riešili problémy tých, ktorí sa začali k neonacistom z rozličných dôvodov utiekať, a aby poukazovali na programové nezmysly, na ktoré ich kotlebovci k sebe lákajú.
Kopa hnedých nezmyslov
Základným heslom nahnevaných chlapcov v zelenom je odvahou proti systému. Je to prakticky to isté, čo už presadzovali a prečo ich predchádzajúcu stranu úrady zrušili. Demokracia sa stala pre nich neprijateľná, podľa nich by sa mal zaviesť stavovský štát. Priamo to však povedať nemôžu, a tak to zaobalili do nového obalu.
Ak chceme kritizovať demokraciu, nepotrebujeme na to veľkú dávku odvahy. Veď si pozrite internet, tam systém kritizuje kdekto. Potrebovať ju však budeme my sami, ak by sa, nedajbože, naozaj kotlebovci dostali k moci.
Demokracia je pre kotlebovcov neprijateľná, podľa nich by sa mal zaviesť stavovský štát. Priamo to však povedať nemôžu, a tak to zaobalili do nového obalu.
Vraj chcú postaviť Slovensko opäť na nohy, lebo nie sú namočení v korupcii. Banskobystričania by však o tom vedeli rozprávať hodiny. Zamestnávanie diletantov, straníckych nominantov, ktorí nemali o problematike ani šajnu, kasírovanie súkmeňovcov pri zbierke na bager, devastovanie majetku kraja zastavovaním všetkých investícií…
Stačí si pozrieť kompletné ekonomické ukazovatele z toho obdobia. Kto má čo i len trochu znalostí zo základných počtov, uvidí realitu. A tá je kilometre vzdialená od antikorupčného správania.
Ochránime právo na legálnu zbraň – to je ďalší chorý nápad! Už len to by nám chýbalo, aby tu ľudia chodili s pištoľami po uliciach a neváhali ich použiť, keby sa im čosi nepáčilo. Súčasná legislatíva je na to absolútne postačujúca. Nič na nej meniť netreba. Akoby sme nemali dostatok varovných signálov z mnohých krajín, ak niekto použije zbraň.
Militantné heslá
Radšej stráže na hraniciach, ako mŕtvi na uliciach, je ďalšie heslo ĽS NS, ktoré nás má vystrašiť pred migrantmi. Takmer nik z nás na Slovensku žiadneho utečenca nevidel, ale podľa kotlebovcov by bolo najlepšie, keby sme celú armádu poslali na hranice s plnými zásobníkmi a každého narušiteľa pokropili dávkou zo samopalu.
Ide o výplod paranoidného premýšľania. My máme vonkajšiu hranicu schengenského priestoru iba s Ukrajinou a tá je chránená veľmi dobre.
Ďalším heslom o zoštátnení strategických podnikov akoby kopírovali okolnosti z februára 1948. Toto ich plánované znárodnenie však ani omylom nezabezpečí lacnejšie energie, na ktoré chcú nalákať voličov. Ceny plynu a energií závisia od tých svetových a ak ich chce štát regulovať, musí ich dotovať. V takom prípade treba povedať, odkiaľ na to chcú vziať peniaze.
Mimochodom, voda patrí štátu, rozvody sú však v správe spoločností, v ktorých majú účasť aj obce a mestá. Plyn dovážame z Ruska, teda cena tepla závisí od jej trhovej ceny. Ak teda chce štát získať naspäť strategické podniky, musí ich kúpiť. Bez porušenia zákona sa zoštátniť nedajú.
Každé ďalšie navrhované riešenie partiou silákov v zelenom je rovnaké hochštaplerstvo ako tie, ktoré som popísal. To sú však oni a ich predvolebné slogany na úrovni sľubov vodcu Banskobystrického kraja.
Úloha demokratických strán
Dlhé roky sa cez osvetu usilujem propagovať antifašizmus. S kolegami z Múzea SNP chodíme po školách, spolupracujeme s inými organizáciami na tejto téme. To, že to robím, nie je prejavom môjho vstupu do politiky ani predvolebnou rétorikou. Ide o moje hlboké presvedčenie.
Táto aktivita bude pokračovať kontinuálne aj po parlamentných voľbách. Pretože vychádzam z presvedčenia, že politické strany, ako je ĽS NS, nemajú čo robiť v Národnej rade. Uvedomujem si však, že k tomuto cieľu vedie dlhá a strastiplná cesta.
Demokratické strany musia nevyhnutne zlepšiť situáciu sociálne odkázaných občanov, pracujúcich ľudí, no napriek tomu žijúcich na hranici biedy. Mali by uľahčiť vstup mladým do produktívneho života, zabezpečiť dôchodcom dôstojnú starobu, všetkým bez rozdielu aspoň relatívne rovnaký prístup k vzdelaniu a celkom iste k zdravotnej starostlivosti.
Ako sa to dá dosiahnuť? Solidárnym a ľudským prístupom. Musíme si uvedomiť, že človek je nadovšetko a vidina zisku nemôže túto axiómu narušiť. Ak si to všetci demokrati neuvedomia, tak sa oblúkom vrátime do tridsiatych rokov minulého storočia.
Vieme, ako sa tie udalosti skončili. Opakovania histórie sa obávajú aj iní, nielen tí, čo prežili holokaust. Nie náhodou reči dnešných ľudákov pripomínajú rétoriku, ktorá mnohé naše rodiny, susedov a priateľov v minulom storočí potichu, ale isto pripravovala o občianske práva, majetok a nakoniec mnohých aj o život.
Tí, čo to prežili, sú dnes už na sklonku života. A boja sa, že ak tých predchádzajúcich fašistov prežili, ich deťom a vnúčatám sa to s tými súčasnými už podariť nemusí.
Autor je volebný líder strany Solidarita – Hnutie pracujúcej chudoby
