Prišlo i k naplneniu očakávaného zlomu, no opäť v diametrálne odlišnej podobe, ako si ešte niekoľko týždňov pred voľbami predstavovali. V aký dúfali ešte vo volebnú noc.
Tí, čo sa hrdili, že hoci je kandidátov mnoho, no len jeden premiér – ten ich – nakoniec dosiahli lepší výsledok, ako by si zaslúžili. Tí, čo roky formovali svoj imidž na emočných výlevoch a rozdúchavaní konfliktov, sa ocitli v pozícii, keď budú musieť naplniť očakávania, ktoré vyvolali. A tlmiť konflikty, v ktorých sa v minulosti vyžívali. Výsledok volieb 2020 je pre Slovensko bodom zlomu, pre štát a trnavského Trumpa výzvou.
Voľby, resp. predvolebná kampaň priniesli do slovenskej politickej reality viacero špecifík. Počnúc tým, že sa do nich zapojilo množstvo nových subjektov, ktoré reálne uvažovali o tom, že sa po nich ocitnú vo vláde, až po fakt, že po prvý raz sa na voľbách zúčastnili dve „prezidentské“ strany. Pred voľbami sa potvrdila rozdrobenosť politickej pravice, ale aj masívny nástup populistickej politiky. Strany sa definitívne odstrihli od ideovo-programového ukotvenia a podriadili sa záujmom svojich predsedov – majiteľov – a generovanej túžbe po všeobecnej zmene.
Politické strany (a firmy) zmeny súčasne sľubovali a zároveň pred nimi – prednostne tými nezodpovednými – verejnosť varovali. Duch očakávania toho, že sa po týchto voľbách niečo zmení, bol všadeprítomný. Nedeľné povolebné vytriezvenie nakoniec ukázalo, že ruka voličov bola deň predtým vedená najmä vierou v zmenu.
Všetky tieto očakávania sa nakoniec pretavili do dvadsiatich piatich percent hlasov, ktoré voliči odovzdali „obyčajným ľuďom“ Igora Matoviča. Ten si za desaťročie v politike vybudoval imidž človeka, ktorý nekompromisne stojí na strane spravodlivosti. Pre viacerých tak trochu blázon a emočne nevyrovnaný, no napriek všetkému politik, ktorí dodržuje sľuby a bráni demokraciu.
To bol obraz, ktorý okolo seba vytváral. Obraz, ktorému verili voliči a zavše aj jeho „stranícki“ a opoziční spolupútnici. Aspoň do času, kým sa s ním nedostali do sporu alebo sa preňho nestali neželanou konkurenciou.
Očakávania voličov a výsledky volieb potvrdili rastúci príklon voličov k stranám silných mužov. Ich viera, že títo politickí „mesiáši“ spasia Slovensko, prevalcovala snahy o programovú a ideovú stranícku politiku s budúcnosťou.
Šašo, ktorý sa sám štylizuje do pozície človeka, ktorý opovrhuje politikmi, robí efektívnu politiku, ktorá prináša úspechy. Opakovane stavil na mimoriadne asertívnu, no zato aktívnu politiku. Modeluje dianie a prispôsobuje ho svojim záujmom. Ostatní často len reagujú na udalosti, ktoré sa okolo nich dejú a ktoré neraz nastoľuje samotný Matovič.
Okrem toho sa mu vo voľbách podarilo úspešne namixovať síce pre budúcnosť nebezpečný, no pre podstatnú časť voličov veľmi chutný kokteil. Ten pozostával z populizmu, otvoreného konfliktu s Ficom a so Smerom, z ustavičného podprahového útočenia na svojich spojencov a zo spochybňovania ich morálnej spôsobilosti vládnuť a nakoniec zo súboru rôznych osobností, ktoré reprezentujú rozličné sociálne skupiny.
Svojský personalista, ktorý sa roky opiera o ľudí, ktorí vlády Smeru považovali za zlo – mafiu. O ľudí, ktorí sú synonymom boja proti tomuto zlu. O ľudí, ktorí sú združení v množstve kresťanských fundamentalistických spoločenstiev. Matovič ťažil z frustrácie z politiky, zo strachu z liberalizmu a z aktivizmu jednotlivcov, ktorí v ňom vidia akéhosi „mesiáša“ slovenskej politiky. Dôležitým faktorom jeho úspechu bolo presné načasovanie kampane. Dávkovanie potrebného bulváru politiky a v neposlednom rade chyby, ktoré robili jeho konkurenti.
Nevyspytateľný. Jednoslovná charakteristika Igora Matoviča, trnavského Donalda Trumpa. S americkým prezidentom, s ktorým sa možno časom stretne, ho spájajú teatrálne gestá a realizácia politiky cez médiá a sociálne siete. Politika, ktorá je primárne zacielená na city voličov a spoločnosti.
Neokúňa sa rozplakať či až nepríčetne rozkričať. Vyžíva sa v emóciách a konfliktoch, ktoré s radosťou vyvoláva. Málokedy sa však stará o to, čo vyrieknuté slová, realizované rozhodnutia a vyvolané nálady nakoniec spôsobia. Jeho pôsobenie v politike zatiaľ nebolo o kompromisoch a rešpekte k partnerom. Správal sa tak, keď bol poslancom Radičovej vládnej koalície, aj v nasledujúcich rokoch, keď bolo jeho hnutie OĽaNO v opozícii.
Premiér Matovič. Bod zlomu slovenskej politiky. Niečo, s čím nik vrátane samotného Matoviča nepočítal. Lenže sobotné voľby potvrdili aj iné trendy našej politiky. Nový parlament bude najkonzervatívnejším od novembra 1989. Nábožensky rigidné záujmy budú mať hlučných obhajcov, no hlas menšín ostane na okraji záujmu potenciálnej koalície i opozície.
Očakávania voličov a výsledky volieb potvrdili rastúci príklon k stranám silných mužov. Ich viera, že títo politickí mesiáši spasia Slovensko, prevalcovala snahy o programovú a ideovú stranícku politiku s budúcnosťou.