Robia to najlepšie, ako vedia, hoci neraz na kolene. Ale z presvedčenia. Práve im treba pomôcť. Aj pred voľbami sme počúvali politikov, ako chcú prevziať moc. Už menej hovorili o prevzatí zodpovednosti. Jedno od druhého však nemožno oddeliť.
Už dve desaťročia má miestna i regionálna samospráva na svojich pleciach výraznú mieru kompetencií, úloh, povinností, ale aj zodpovednosti. Žijeme v krajine so širokou paletou participačnej legislatívy. Napriek tomu neraz sledujeme petície ako reakciu na rozhodnutia. Verejné zhromaždenia prichádzajúce po prijatí verdiktu. A dokonca vidíme nevôľu akceptovať prijaté pravidlá.
Všetko to do určitej miery limituje skutočnosť, že občianska spoločnosť zaspala v čase, keď mala šancu aktívne sa zapojiť do tvorby rozhodnutí a zasiahnuť v čase, keď jej to zákony umožňovali. Nezlyhala samospráva. Prehrala ľudská pasivita, nezáujem, alebo aj fakt, že popri vlastných povinnostiach a starostiach nemáme kapacitu dôsledne sledovať všetko okolo nás.
Keď sa myšlienka o zriadení fondu na podporu investigatívy presunie do podpory lokálnych a regionálnych médií, čo mimochodom mala byť už dávno agenda rezortu kultúry, očakávajme pridanú hodnotu.
Napriek tomu platí, že nevyužitím prvkov občianskej participácie sa ukrátime o to, aby sme aktívne formovali život v komunitách. Potom nám zostáva už iba zobrať rozhodnutia na vedomie. Keďže sme to nechceli zmeniť, musíme sa s tým zmieriť. Ale to nie je otázka rezignácie, práve naopak. Vec ponaučenia a individuálnej zodpovednosti.
Stabilné miesto v demokracii musia mať médiá verejnej služby. Informujú, kontrolujú, zabávajú aj vychovávajú. Pritom je jedno, či je ich pôsobnosť republiková, regionálna alebo miestna. Práve tu by sme mali začať uvažovať o tom, ako ich podporiť v tom, čo robia. Bez ohľadu na ich periodicitu, bez ohľadu na to, či je ich majiteľom novinár alebo podnikateľ, ktorý sa venuje výrobe nábytku.
Médiá verejnej služby majú svoje poslanie. Platia na ne rovnaké pravidlá novinárskej práce a v prípade porušenia objektivity, nevyváženosti či tlačového zákona im hrozí rovnaká pokuta ako „veľkým mediálnym domom“. Na rozdiel od nich však trú biedu, majú žalostný príjem z inzercie a neraz si v mene svojho presvedčenia a precíznej práce vyrobia vo svojom malom regióne veľké nepríjemnosti. Práve preto by si zaslúžili systematickú podporu.
Od nich závisí miera občianskej participácie, minimalizovanie zlomyseľného ohovárania, podpora lokálpatrotizmu aj rozširovanie spoločenskej zodpovednosti. Ak zlyhajú, stratia čísla predajnosti. Keď skĺznu do propagandy, riskujú stratu dôveryhodnosti. Žiadna dobrá vyhliadka na rozvoj, ekonomické prežitie. Uvedomujú si to, hoci žijú v prostredí, v ktorom môžu zabudnúť na inzerciu z eurofondov, na finančnú istotu.
Regionálne médiá majú všetky predpoklady na to, aby kultivovali spoločnosť, plnili si žurnalistické poslanie, úlohy aj demokratické princípy. Nemali by sme sa však spoliehať iba na to, že to budú donekonečna robiť z presvedčenia.
Úvaha budúceho premiéra Igora Matoviča o zriadení fondu na podporu investigatívy sa, pochopiteľne, nestretla so všeobecným pozitívnym ohlasom. Keď sa táto myšlienka presunie do podpory lokálnych a regionálnych médií, čo mimochodom mala byť už dávno agenda rezortu kultúry, očakávajme pridanú hodnotu.
Ak má centrálna vláda ambíciu pomôcť novinárom, potom nech to pocítia tí, čo pracujú v regiónoch. Naďalej si budú plniť úlohy, naďalej budú mať nad sebou trestajúci meč za porušenie pravidiel, ale konečne by mohli pocítiť podporu svojho poslania.