V prípade ochrany pred pandémiou tento princíp vychádza naprázdno – prevenciu nemožno distribuovať podľa zákona trhu. Dôležitejšie ako spokojný zákazník je prežitie, teda to, aby boli služby prístupné všetkým.
V tejto chvíli nestačí dať na zdravotnú starostlivosť cenovku. Za účelom zabránenia šíreniu smrtiaceho vírusu je niektorým ľuďom potrebné dať viac, ako dokážu zaplatiť. Z hľadiska udržania verejného zdravia je to však lepšie riešenie ako jej neposkytnúť dostatok. Iní budú zasa pri preplnených kapacitách zdravotníckych zariadení nútení zvážiť domácu liečbu. Zbytočne sa nehrnúť na kliniku, kde bude priestor predovšetkým pre starších a vážne chorých. To by mohlo byť vnímané ako nespravodlivý prístup vzhľadom na ostatných, no bude to jediný spôsob pri predchádzaní šíreniu nákazy a ďalším škodám.
Trh nerozumie verejnému zdraviu. Nerozumie totiž verejnému záujmu ako takému, keďže ho pozná iba vo forme zhluku viacerých súkromných alebo individuálnych záujmov. Už sprostredkovanie základnej sanitárnej pomoci bez štátneho dohľadu znamená, že sa nedostane k väčšine ľudí. Rúška, respirátory a lieky nakopené v skladoch či na skriniach jednotlivcov strácajú zmysel. Sú ochranou, ktorá nechráni nie preto, že by nemala význam, ale jednoducho preto, že sa nevyužíva.
Trh nerozumie verejnému zdraviu. Už sprostredkovanie základnej sanitárnej pomoci bez štátneho dohľadu znamená, že sa nedostane k väčšine ľudí. Rúška, respirátory a lieky nakopené v skladoch či na skriniach jednotlivcov strácajú zmysel. Sú ochranou, ktorá nechráni nie preto, že by nemala význam, ale jednoducho preto, že sa nevyužíva.
Bývalý manažér poisťovacej spoločnosti v oblasti zdravia Cigna, Wendell Potter, upozornil, aby sme sa nenechali napáliť zdravotníckym priemyslom, ktorý sa bude v súvislosti s koronavírusom snažiť vytvoriť dojem, že mu záleží na našom zdraví a dobre. Na základe svojich skúseností tvrdí, že jedinou vecou, na ktorej zdravotníckym firmám skutočne záleží, sú zisky. Napríklad, keď prezident Trump zavádzajúco vyhlásil, že poisťovatelia „súhlasili so zrieknutím sa všetkých sprievodných platieb za liečbu koronavírusu“, hlavná lobistická skupina America's Health Insurance Plans sa poponáhľala s korekciou, že sa to týka iba testovania. Liečba pre nich bude naďalej zdrojom zisku a pre chorých finančných strát.
Na Slovensku je zdravotná starostlivosť, našťastie, naďalej dostupná všetkým. To však neznamená, že sa iné veľké firmy nebudú kritickú situáciu snažiť zneužiť vo svoj prospech. Ako pripomína spisovateľka Naomi Kleinová, sociálne katastrofy ako vojny, prevraty, teroristické útoky, krach burzy či vyčíňanie počasia sú pre korporácie príležitosťou rozšíriť sféry svojho vplyvu a štedro zarobiť. Nehrá pritom rolu, že sa to všetko deje na pozadí zbytočného a tragického ľudského utrpenia. Hlad po zisku nerozlišuje medzi formami potravy, ak zasýti. A pandémia v tomto prípade nie je výnimkou, skôr ďalšou príležitosťou v rade.
Aby nedošlo k zneužitiu, verejnosť by sa podľa Kleinovej nemala nechať paralyzovať šokom, ale brať situáciu ako prebudenie z mylnej politiky škrtov, ktorá zbavuje štát zodpovednosti za životy a presúva ju na živelné rozhodnutia trhu. Počas pandémie koronavírusu sa musí štát postarať o bezpečie a zdravie obyvateľstva. Mal by preto znížiť výdavky na zbrojenie a presmerovať ich k zanedbanej verejnej infraštruktúre (nemocnice, železnice, vodárne, elektrárne, školy) a verejnoprospešným, pomáhajúcim profesiám – učiteľom, lekárom, opatrovateľom.
Pomoc firmám by mal podmieniť ochranou pracovných miest a posilnením práv pracujúcich. Napokon, poslednou inštanciou záchrany v časoch krízy nie sú firmy, ale dane a mzdy obyvateľov, od ktorých pomoc závisí. V dôsledku paniky na trhoch sa finančné toky presúvajú k štátnym dlhopisom, takže vlády môžu tvoriť aktívnu investičnú politiku. Bola by to ironická bodka za ideológiou voľného trhu, ktorý nie je schopný zabezpečiť ochranu zdravia a životov obyvateľstva v krízovom, a niekde ani v normálnom období.