Zničením prirodzených životných podmienok organizmov rozvojom nášho priemyslu sme dali do pohybu vírusy, o ktorých sme možno ani nevedeli, že existujú. Teraz, keď sa dostali do styku s nami, čudujeme sa, ako k tomu došlo, a pátrame, kto za to môže.
Aby politici nemuseli prevziať zodpovednosť za hľadanie riešení, populisticky sa jej zbavujú na úkor tých druhých. Matteo Salvini obvinil afrických imigrantov, Irán a ruská televízia tvrdili, že vírus vytvoril Trump, Ten zase obvinil Čínu a Čína zatkla blogerov, ktorí o epidémii informovali.
Sonia Shahová, ktorá sa zaoberala pôvodmi nákaz ako ebola či SARS, vníma COVID-19 ako zatiaľ posledný z radu patogénov, ktorých sa za posledných 60 rokov objavilo asi 300, a to na dovtedy nevídaných miestach: ebola roku 2014 v západnej Afrike, pričom sa na čiernom kontinente predtým neobjavila, zika v Amerike, a iné nové druhy prenosných chorôb spôsobených kliešťami a komármi, či patogénov odolných voči antibiotikám.
Až 70 percent týchto patogénov pochádza z tiel divokých zvierat. Ako sa teda zo živočíchov, ktoré sú vo svojom biotope takmer neškodné, stal zhubný zdroj nákazy? Masívnym rúbaním stromov v hlbokej džungli ich vyháňame z prirodzeného prostredia a tlačíme do blízkeho kontaktu s nami. Napríklad netopiere, ktoré v nich sídlili, sa nevytratia, no lietajú do našich dvorov a záhrad.
To následne uľahčuje styk s nimi a zvyšuje príležitosť pre ich lovenie, obchodovanie či samotný blízky kontakt s nimi. Tak sa netopierie sliny na ovocí stali zdrojom nákazy eboly. Opakovaný kontakt od seba vzdialených zvierat a ľudí a pomalé rozširovanie sa mikróbov im totiž umožňuje adaptovať sa na nové prostredie a stať sa ľudskými patogénmi.
Ako hovorí Shahová, proces tejto premeny nie je nový, iba sa urýchlil. Začal sa už s neolitickou revolúciou, keď sme narušili prirodzené prostredie divej zveri kvôli jej zdomácneniu a pestovaniu plodín. Z tých raných období ľudských dejín pochádza tuberkulóza, z neskorších osýpky, ktoré nás neprestávajú trápiť. Infekčné choroby tu s nami teda vždy boli a budú, pretože žijeme na planéte plnej mikróbov.
Vedci už lokalizovali potenciálne globálne ohniská, kde by sa mohli objaviť nové zdroje nákazy. Preto sa snažia mapovať a sledovať zmeny, ku ktorým tam na mikrobiologickej úrovni dochádza. V prípade potreby by sa na základe tohto sledovania mohli navrhnúť nové lokálne, alternatívne spôsoby správania, ktoré by znížili pravdepodobnosť zmutovania mikróbov na patogény.
Na druhej strane je zjavné, že pandémiám sa zabrániť dá, pretože sú vytvárané ľudskou činnosťou. Pomohlo by, ak by sme zredukovali ničenie biotopov divej zveri, aby mikróby, ktoré na nich žijú, na nich aj ostali. K presunom zvierat na nové miesta prispievajú aj dosahy klimatických zmien, pretože ich nútia unikať z neobývateľných oblastí. Nevieme teda povedať, aký mikrób môže byť zdrojom ďalšieho patogénu, no vieme, čo proces tejto premeny poháňa.
Vedci už lokalizovali potenciálne globálne ohniská, kde by sa mohli objaviť nové zdroje nákazy. Preto sa snažia mapovať a sledovať zmeny, ku ktorým tam na mikrobiologickej úrovni dochádza. V prípade potreby by sa na základe tohto sledovania mohli navrhnúť nové lokálne, alternatívne spôsoby správania, ktoré by znížili pravdepodobnosť zmutovania mikróbov na patogény.
Také programy by mali mať dostatočnú podporu, aby sa problémom pandémií predchádzalo, a nie sa iba dodatočne hasili. Trumpova vláda podobný program Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb zastavila, takže ho v súčasnosti financuje agentúra USAID a ďalšími inštitúciami z celého sveta. Škrty v sektoroch prevencie a ochrany verejného zdravia sú vždy riskantnými krokmi. O to väčšími v čase stále častejších dosahov klimatických kríz na životy obyvateľov planéty.