Program vlády: pokračuje predvolebná kampaň?

V súlade s predvolebnou agendou OĽaNO sa otázka boja proti korupcii ocitla v programovom vyhlásení vlády (PVV) hneď na začiatku. Hoci už v predchádzajúcom volebnom období predstavitelia tejto strany, v tom čase Veronika Remišová, hovorili o podstatne účinnejších opatreniach.

12.05.2020 14:00
debata (3)

Napríklad v podobe dodatočného zdaňovania a uloženia prísnych daňových sankcií. Do textu sa dostalo iba málo z publikovaných zámerov.

Prísľub zakotviť hmotnú zodpovednosť politikov a verejných funkcionárov je lákavým heslom, ale s nekonkrétnym obsahom. Zaujímavá je myšlienka návratu k centralizácii výberového procesu do štátnej služby.

Práve túto zásadu však zrušila druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 až 2006). Úprava pravidiel personálnej politiky v štátnych podnikoch môže prispieť k sfunkčneniu ich verejnej kontroly rovnako ako novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Potrebná reforma justície

Podstatne kvalitnejšie vypracovaná sa javí časť venovaná reforme justície, kde však môže vyvolávať problémy pokus o spájanie prvkov z rozličných, no značne odlišných súdnych systémov (USA a Nemecka). Zásadná reforma, ako ju predpokladá PVV, vrátane vzniku nových súdnych obvodov a zavedenia špecializácie sudcov, môže prispieť k ozdraveniu justície a pretrhnutiu korupčných väzieb.

Antikorupčná časť PVV obsahuje efektné heslá, ale iba málo konkrétnych riešení. Vyvoláva pocit, že jej autori pokračujú v predvolebnej kampani aj dva mesiace po parlamentných voľbách.

Mala by ale obsahovať aj nástroje, ktorými by sa zabránilo vytvoreniu nových neformálnych väzieb. Viaceré konkrétne a konštruktívne návrhy sa týkajú reformy legislatívneho procesu s cieľom zvýšiť jeho transparentnosť.

Krokom smerom k sociálnej spravodlivosti je zámer posilniť Centrum právnej pomoci, aby jeho služby mohla využiť početnejšia skupina ľudí s nízkym príjmom, ktorá si nevie zabezpečiť prístup k spravodlivosti inak. Podobne situáciu občanov s nižšími príjmami môže zlepšiť prísľub exekučnej amnestie, čo bola priorita strany Sme rodina.

Pozitívne možno hodnotiť aj zámer pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho a sexuálneho násilia páchaného na ženách. Platí to aj v prípade politík zameraných na znižovanie nerovností medzi mužmi a ženami aj odstraňovanie diskriminácie žien. To však môže vyvolať neskôr konflikty s ohľadom na prítomnosť silného konzervatívneho segmentu v koalícii.

Väčšina koaličných subjektov s výnimkou SaS odmietla podporiť Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). Konzervatívno-liberálny kompromis predstavujú návrhy na ochranu tehotenstva bez záväzku prijať úpravu, ktorá by obmedzovala umelé prerušenie tehotenstva.

Posilnenie úloh ministra vnútra

Koaličná zmluva však v tejto otázke umožňuje partnerom postupovať samostatne a neriadiť sa konsenzom. Konfliktná môže byť aj podpora systémového financovania mimovládnych organizácií orientovaných na ochranu ľudských práv, keďže Sme rodina ako druhá najsilnejšia koaličná strana sa zasadzovala o prijatie legislatívnych noriem, ktoré by mohli reštriktívne vplývať na ich činnosť.

Na druhej strane PVV obsahuje aj kuriózne návrhy, napríklad vydávanie bezplatných informačných novín do domácností, ktoré majú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev, teda stranícku propagandu financovanú zo štátneho rozpočtu!

Prinajmenšom ako účelový sa dá hodnotiť návrh opätovného posilnenia úlohy ministra vnútra pri vymenovaní prezidenta Policajného zboru SR. Úprava obmedzujúca ingerenciu ministra sa totiž prijala práve pod tlakom strán súčasnej vládnej koalície. Vyložene populistický charakter má prísľub skríningového vyšetrenia (na tzv. detektore lži) vrcholových predstaviteľov PZ SR a Inšpekcie Ministerstva vnútra SR.

Prísľub prehodnotiť a prípadne navrhnúť „nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický“, možno z hľadiska ochrany jej verejnoprávneho charakteru privítať. Voľbu riaditeľa RTVS v Národnej rade však presadili po roku 2010 prinajmenšom dve strany súčasnej vládnej koalície (SaS a OĽaNO).

Málo konkrétnych riešení

Časti vypracované ministerstvom spravodlivosti vyvolávajú opatrný optimizmus. Môžu priniesť zlepšenie vymáhateľnosti práva, čo bude prospešné pre širšiu časť spoločnosti. Pokiaľ však celý proces bude rámcovaný ako politická kampaň orientovaná na boj dobra so zlom, respektíve na vybavovanie si účtov s politickými protivníkmi, môže stratiť legitimitu na vnútropolitickej i európskej úrovni.

Ostáva veriť, že skúsenosť konzervatívnych vlád Poľska a Maďarska bude pre slovenskú vládu dostatočným varovaním. Spôsob, akým sa to uskutočnilo v týchto dvoch susedných krajinách so zámerom oslabiť účinnosť kontrolných mechanizmov, vyvolal v spoločnosti konfrontáciu a spôsobil, že sa oba štáty dostali do konfliktu s inštitúciami Európskej únie.

Reforma justície bude teda citlivou otázkou a bude sa treba usilovať získať pre jej realizáciu širšiu legitimitu, aj prostredníctvom spolupráce minimálne s časťou opozície.

O tom, že presadenie reformy justície bude náročné, svedčí zvolenie nominantky Sme rodina sudkyne Aleny Svetlovskej do Súdnej rady. V tom čase sa už PVV so záväzkom výkonnej a zákonodarnej moci nenominovať do tohto orgánu sudcov publikovalo. V rozpore s duchom programového vyhlásenia sú aj zámery účelovo upravovať zákony tak, aby sa prostredníctvom nich bolo možné zbaviť nominantov bývalej vládnej koalície.

Antikorupčná časť obsahuje efektné heslá, ale iba málo konkrétnych riešení. Vyvoláva pocit, že jej autori pokračujú v predvolebnej kampani aj dva mesiace po parlamentných voľbách.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #korupcia #justícia #Súdna rada #exekučná amnestia #PVV #súdne systémy #Centrum právnej pomoci #Alena Svetlovská #diskriminácia žien