Pomôže vláda zlepšiť zdravie populácie?

19.05.2020 15:00

Podľa správy Európskej komisie o zdravotnom profile Slovenska z konca minulého roka možno mnohé charakteristiky zdravia a zdravotnej starostlivosti sotva pokladať za priaznivé.

Stredná dĺžka života sa síce od roku 2000 predĺžila o štyri roky a v roku 2017 dosiahla 77,3 roka, stále je však takmer o štyri roky nižšia ako priemer Európskej únie. Slovensko vykazuje vysoké miery úmrtnosti z príčin, ktorým sa dalo predísť. Len jedno percento výdavkov určených pre tento rezort ide na prevenciu a v porovnaní s priemerom EÚ sa pohybuje na úrovni troch percent.

Slovensko vynakladá na zdravotníctvo podstatne menej (6,7 % HDP) ako je priemer v EÚ (9,8 %). Pritom viac ako jedna tretina výdavkov smeruje na lieky a zdravotné pomôcky, čo priemer v únii výrazne prekračuje.

Funkčné zdravotníctvo do roku 2030

Programové vyhlásenie novej vlády si kladie za cieľ dosiahnuť čo najlepšie zdravie populácie. Táto úloha je naliehavá a sotva môže uspokojiť, že vláda sa chce usilovať nastaviť funkčný zdravotný systém až do roku 2030, teda dlho za horizont svojho vládnutia.

Hlási sa tiež k rovnosti prístupu v zdravotnej starostlivosti pre každého občana. Zaväzuje sa, že „štát prinavráti do centra svojej pozornosti ako svoj primárny záujem zdravie občanov“ a nebude ustupovať silným záujmovým a finančným skupinám v pozadí. PVV ide ešte ďalej, keď okrem regulačnej úlohy hovorí o vlastníckej prítomnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a že sa bude usilovať aj o výraznejšie posilnenie svojej pozície v oblasti zdravotného poistenia.

Všetko naznačuje, že cieľ nastaviť zdravotnú starostlivosť tak, aby prispela k zlepšeniu zdravia populácie, bude pre súčasnú vládu mimoriadne náročná a zároveň neodkladná úloha.

Ak by to tak naozaj bolo, už samo osebe by to znamenalo viac finančných prostriedkov pre rezort. PVV kladie akcent i na aktualizáciu siete ambulancií všeobecných lekárov s cieľom zvýšiť ich dostupnosť zjednodušením otvárania nových ambulancií, vytvorením motivačných bonusov, dotácií a podporením zamestnávania väčšieho počtu sestier.

Súčasťou reformy nemocničnej siete by malo byť podľa PVV priebežné obnovovanie ich infraštruktúry a prístrojového vybavenia. Vláda sa zasadí tiež o transparentný a nepolitický výber riaditeľov nemocníc spadajúcich do pôsobnosti jednotlivých rezortov, najmä ministerstva zdravotníctva.

Záväzok vybudovať novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave na Rázsochách je potešujúci, ale časový horizont päť rokov je pridlhý. Slovenské zdravotníctvo potrebuje urgentne novú univerzitnú nemocnicu v hlavnom meste a vláda musí tejto požiadavke prispôsobiť všetky nástroje vrátane možných legislatívnych zásahov do v súčasnosti príliš dlho trvajúcich procesov verejného obstarávania.

Rovnako nedostatočný je záväzok vlády iba pripraviť koncepciu rozvoja univerzitných nemocníc v Banskej Bystrici a Košiciach. Postupné odstraňovanie 30 rokov kumulovaného technického dlhu (v súčasnosti sa predpokladá na úrovni prinajmenšom dvoch miliárd eur) možno charakterizovať ako krok správnym smerom, no nejasné zostáva jeho financovanie, pretože PVV predpokladá ročné zvyšovanie výdavkov na zdravotníctvo optimálne len o 0,3 percenta HDP.

Operácie na onkológii do dvoch týždňov

Vláda deklaruje, že zabezpečí optimálne nastavenie a úplnú funkčnosť DRG úhradového mechanizmu (platby podľa diagnózy). Keby bol dobre nastavený, okrem iného by mal viesť aj k vyššej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti (poisťovne budú preplácať napr. určité typy operácií vrátane onkologických výlučne nemocniciam, ktoré disponujú adekvátnym technickým a personálnym vybavením), možno ho teda vnímať ako propacientsky orientovaný.

Na druhej strane, chorý človek bude musieť cestovať za operáciou do vzdialenejšej nemocnice a predĺžia sa čakacie lehoty. Aj v tomto kontexte je záväzok vlády zabezpečiť mnohokrát náročné onkologické operácie do 14 dní od indikácie nereálny. Dvojtýždňové obdobie navyše nemá žiadne medicínske opodstatnenie.

Prípadné uhrádzanie operácií vykonaných na zahraničných pracoviskách neúnosne zaťaží finančne podvyživený systém a vláda, pochopiteľne, nedokáže garantovať dodržanie ňou samou definovaného časového intervalu do vykonania operácie v „ľubovoľnej krajine EÚ“.

Do minulého storočia patrí aj „indikácia klinickým onkológom“, keďže indikácia onkologických operácií v súčasnosti prebieha prostredníctvom tzv. multidiscipli­nárnych seminárov, na ktorých sú prítomní špecialisti z rôznych medicínskych odborov. Omnoho lepším riešením by bolo definovanie počtu a následné materiálno-technické a personálne vybavenie viacerých onkologických centier na Slovensku, ktoré by pacientom s nádorovou chorobou poskytovali komplexnú starostlivosť vrátane náročnej operatívy v čo možno najkratšom čase od diagnostiky.

Inovatívne lieky pre každého

Súčasťou reformy liekovej politiky má byť zlepšenie podmienok na vstup preukázateľne účinných inovatívnych liekov na náš trh aj prostredníctvom zriadenia nezávislej agentúry, ktorá ich bude posudzovať pred ich registráciou. Kritériá na schválenie liečby na výnimku majú byť jasné, jednotné, časovo limitované a transparentné.

Záväzok zlepšiť podmienky na vstup inovatívnych liekov sa dá hodnotiť pozitívne, ale nezávislá agentúra ako nástroj registrácie lieku na slovenskom trhu pravdepodobne nedokáže zásadným spôsobom vyriešiť problém ich dostupnosti. V súčasnosti je u nás dostupných (kategorizovaných) 30 percent inovatívnych onkologických liekov, no v Česku až 80 percent!

Vláda sa tiež zasadzuje za reformu zdravotného poistenia, ktorá má dať občanom možnosť pripoistenia. K súčasnosti, keď na „trhu“ pôsobí viacero zdravotných poisťovní, v PVV uvádza, že keď nebudú prinášať hodnotu pre pacienta, zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.

Možnosť pripoistenia nesmie ísť na úkor vysokého štandardu základnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej každému, v opačnom prípade predstavuje návrh výlučne v prospech silnejších sociálno-ekonomických skupín.

Vznik unitárneho systému zdravotného poistenia by vyriešil dlhotrvajúcu situáciu, v ktorej finančné zdroje zo zdravotného poistenia unikajú mimo tohto systému. Zdravotné poistenie by prestalo byť predmetom súťaže na „trhu“, čo už v etape schvaľovania PVV vyvolávalo vo vládnej koalícii kontroverzie.

Kľúčové postavenie pracovníkov v rezorte

V časti PVV venovanej zdravotníckym pracovníkom vláda vyhlasuje, že si uvedomuje ich kľúčové postavenie a bude sa zasadzovať o zlepšenie pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia, že zvýši právomoci zdravotných sestier a asistentov, ale že zruší ich premenovanie na praktické sestry a bude monitorovať dodržiavanie Zákonníka práce a personálne normatívy. Priemernú mzdu zdravotných sestier hodlá zvýšiť na úroveň 110 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Jedným z cieľov reformy financovania zdravotnej starostlivosti je podľa PVV odmeňovanie jej poskytovateľov za vyliečenie, nie za liečenie. Chce preto zaviesť motivačný zásluhový systém na základe kvalitatívnych parametrov, spokojnosti pacientov, dosiahnutého vzdelania pracovníkov a odpracovaných rokov. Navrhuje vytvoriť pre lekárske fakulty také podmienky, aby mohli prijímať podstatne väčší počet študentov zo Slovenska.

Vzhľadom na chronický nedostatok sestier a lekárov, súčasné mzdové ohodnotenie, vekovú štruktúru a ročné počty absolventov fakúlt ošetrovateľstva a lekárskych fakúlt takto definované nástroje na podporu zdravotníckych pracovníkov určite nepovedú k naplneniu cieľa, ktorým musí byť snaha dostať pracovať a následne udržať v systéme najmä mladých ľudí.

Zvýšenie počtu študentov lekárskych fakúlt bude mať za následok pravdepodobne zníženie kvality vysokoškolského vzdelávania a rozhodne sa tým nezvýši motivácia absolventov zostať pracovať v slovenských zdravotníckych zariadeniach.

Najčastejšie uvádzanými dôvodmi odchodu mladých lekárov po ukončení štúdia do zahraničia sú totiž nedostatočné technické vybavenie nemocníc, netransparentné obsadzovanie voľných pracovných miest, zlá kvalita medziľudských vzťahov, nedostatok kvalitných mentorov a absencia možností profesionálneho rastu. Ani zámer odmeňovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za vyliečenie a nie za liečenie nie je vo svetle uvedených skutočností reálny.

Všetko naznačuje, že cieľ nastaviť zdravotnú starostlivosť tak, aby prispela k zlepšeniu zdravia populácie, bude pre súčasnú vládu mimoriadne náročná a zároveň neodkladná úloha.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zdravotné poisťovne #zdravotná starostlivosť #zdravie populácie #PVV #onkologické operácie #nemocničná sieť #lekári #inovatívne lieky #Európska komisia #ambulancie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku