Hoci viackrát jednoznačne hovorila o potrebe odchodu konkrétnych skompromitovaných politikov, svoju agendu sa usiluje formulovať pozitívne, a nie ako súčasť zápasu s politickými oponentmi. Zuzana Čaputová sa rozhodla vyslať signál, že je pripravená zasypať zákopy, ktoré vznikli v slovenskej politike. Počas prvého roku preukazuje svoju pripravenosť na kompromis, ktorý však bol po jej nástupe iba čiastočne signovaný aj druhou stranou v osobe vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho.
Svojimi prejavmi chce skôr slovenskú spoločnosť stmeliť a dodať jej vieru vo vlastné schopnosti. Preto často opakuje slová „zvládli sme to“ alebo „zvládneme to“. Preukázala to, keď počas inaugurácie hovorila nielen o problémoch, ale aj o úspechoch, hoci do funkcie bola zvolená ako zástupkyňa opozície. To je pri negativizme, ktorý dominuje v politickej komunikácii v súčasnosti, nový prvok. Ocenila výsledky dosiahnuté počas predchádzajúcich vlád. Je prekvapujúce, že ocenila napríklad aj úspech druhej vlády V. Mečiara pri riešení ekonomických dôsledkov rozdelenia ČSFR. Spôsob, akým vzniklo samostatné Slovensko, označila za úspech. Bol to nielen ústretový signál národne orientovaným voličom, ale aj náznak, že pre novú politickú generáciu je nezávislosť Slovenska samozrejmosťou, a nie traumou, z ktorej sa časť politickej reprezentácie nedokázala spamätať doposiaľ.
Dôležitý moment je jednoznačné prihlásenie sa k členstvu v EÚ a NATO. Za moment, ktorý by mal integrovať občanov SR rozličného smerovania, považuje ochranu prírody a riešenie dôsledkov klimatickej zmeny. Od svojich predchodcov sa odlišuje zdôrazňovaním hodnoty rovnosti, spravodlivosti a zodpovednosti. Podstatne adresnejšie, aj keď iba deklaratívne, sa obracia na tých, ktorí nie sú víťazmi transformácie. V tom je jej posolstvo jednoznačne ľavicové. Napokon, zdôrazňuje, že je prezidentkou všetkých občanov bez ohľadu na ich národnosť, keď svoje prvé poďakovanie predniesla nielen v slovenčine, ale aj v jazykoch najpočetnejších národností žijúcich na Slovensku.
Prezidentka chce svojimi prejavmi slovenskú spoločnosť skôr stmeliť a dodať jej vieru vo vlastné schopnosti. Preto často opakuje slová „zvládli sme to“ alebo „zvládneme to“. Preukázala to, keď počas inaugurácie hovorila nielen o problémoch, ale aj o úspechoch, hoci do funkcie bola zvolená ako zástupkyňa opozície. To je pri negativizme, ktorý dominuje v politickej komunikácii v súčasnosti, nový prvok.
V neskorších mesiacoch vo funkcii sa Z. Čaputová ukázala ako politička, ktorá ctí ústavné pravidlá a zvyklosti parlamentarizmu. Je to však aj nutnosť vyplývajúca z konštelácie síl v parlamente, v ktorom sa, podobne ako pred februárom 2020, môže oprieť iba o minimálny počet poslancov priaznivo naklonených jej videniu sveta. Ak by sa mohla oprieť o relevantnú politickú silu, ktorá by zodpovedala jej sociálno-liberálnej orientácii, vystupovala by ofenzívnejšie. Hoci napríklad v otázke úvah o nominovaní Daniela Lipšica za generálneho prokurátora či v prípade bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej zo Smeru-SD jasne povedala svoj názor, zatiaľ nemá ambície pôsobiť v politike podobným spôsobom ako napríklad Andrej Kiska. Čaputová však primárne nechce rozdeľovať, ale spájať. Hovorí o spoločnom dobre, o spoločnej ceste, často sa jej prejavom prevíja slovo „my“ v rôznych gramatických tvaroch, pričom myslí ľudí z rozličných politických táborov. Ako integrujúci činiteľ pôsobila aj počas nedávnej pandémie COVID-19.
Politické strany, ktoré ju nominovali v prvom kole prezidentských volieb, nie sú v parlamente. Ak teda chce svoje témy posunúť dopredu, bude musieť hľadať iných spojencov. A tých má pomerne málo nielen v opozícii, ale aj v koalícii. Ťažko si dnes v NR SR predstaviť stranu, ktorá by zároveň presadzovala hodnoty životného prostredia, právneho štátu a sociálnej inklúzie zároveň. Ak naozaj chce byť hlasom tých, ktorých nie je počuť, bude musieť aktívnejšie siahať po partneroch z občianskej sféry – z mimovládnych organizácií, odborov, či z akademickej sféry, čo už naznačila aj výberom poradcov. S ohľadom na ťažkopádne pôsobenie časti vládnej koalície vo vnútornej i v zahraničnej politike bude zrejme nutné, aby začala pri zabezpečovaní záujmov Slovenska hrať aktívnejšiu rolu.
Svoju úctu k pravidlám parlamentarizmu preukázala v momentoch, keď názor strany, z ktorej vzišla, bol opačný (napríklad pri rozhodnutí nevetovať 13. dôchodok a neratifikovať Istanbulský dohovor). Nie celkom šťastne postupovala pri udeľovaní niektorých štátnych vyznamenaní začiatkom roku 2020. Tu pokračovala v praxi jednostranného vyzdvihovania osobností z liberálno-konzervatívneho tábora, ktorá sa sformovala počas pôsobenia Andreja Kisku v úrade. V zásade však prezidentka počas prvého roku vo funkcii preukázala úsilie vystupovať a konať nadstranícky, čoho dôkazom bol aj jej prvý prejav o stave Slovenska.