Postupne bolo i v Bratislave možné na niekoľkých miestach kúpiť alebo v knižnici prečítať noviny nielen z ostatných socialistických krajín, ale aj zo Západu. V predajni zahraničnej tlače na Korze sa dalo za iracionálne vysoké ceny, spôsobené iracionálnym výmenným kurzom československej koruny voči konvertibilným menám, kúpiť slušný výber denníkov či týždenníkov ako The Guardian, Neue Zürcher Zeitung, Financial Times, Newsweek.
Dnes funguje na jej mieste optika, no obchod donedávna s ešte bohatším sortimentom sa nachádza o sto metrov ďalej pri Univerzitnej knižnici.
Počas epidémie COVID-19 sa na Slovensko prestala dovážať zahraničná tlač a vo chvíli písania týchto riadkov, teda 13. júla, kúpite v meste a na stanici zo zahraničných novín akurát české. Predavačka vám oznámi, že rokujú o tom, kto by to dovážal. A tak je obeťou koronavírusu aj dostupnosť cudzokrajnej tlače.
Neprítomnosť zahraničnej tlače patrí k zmenám, ktoré koronakríza vyvolala a ktoré ochudobňujú život spoločnosti jej uzatváraním sa voči iným štátom. Na rozdiel od obmedzení cestovania, karantény, rúšok či práce z domu neprispieva k zápasu so zákerným vírusom.
Viem, že v dobe internetu a sociálnych sietí neznamená absencia papierových vydaní svetových médií na Slovensku neprístupnosť informácií, ktoré obsahujú. Nemyslím, že ktosi „zakázal“ dovážať zahraničnú tlač. Skôr obmedzenia dopravy počas prvej vlny pretrhli zaužívané obchodné cesty tohto zvláštneho tovaru a možno dovozca tlače ekonomicky neprežil opatrenia proti pandémii.
Zároveň zastavenie turistického ruchu znamenalo redukciu počtu záujemcov na starších domácich intelektuálov. Dôvodov je viac a ich synergia viedla k tomu, „že sa to nevozí“. A to je zlé.
Všeobecná dostupnosť novín z cudziny dotvára atmosféru slobody, demokracie, žičlivosti a tolerancie, ktorá patrí k prvým obetiam pandémie. Je zlým znamením, keď skoro nikomu tento „tovar“ nechýba. Práve dramatická zmena spoločenskej nálady predstavuje jeden z najzávažnejších dôsledkov koronakrízy.
Napätie, obavy a zatiaľ ovládaná agresivita si zasluhujú pozornosť rovnako ako prepad ekonomiky. Sociológovia by o nich iste vedeli povedať viac a presnejšie, ale i bežný pocit býva v tomto prípade varovným signálom.
Počas hospodárskej krízy a obáv z novej vlny pandémie a najmä z obmedzujúcich opatrení slúžiacich jej potlačeniu sa neprítomnosť zahraničnej tlače zdá takmer bezvýznamnou. Veď väčšina z nás ju nečítala, ani kým bola ľahko dostupná, a elektronické verzie novín sú stále dosiahnuteľné. Nejde o existenčnú ani zdravotnú otázku…
Predstavuje ale ujmu, ktorá síce nastala v súvislosti s pandémiou, ale nie je nevyhnutná ani nenapomáha k jej zvládnutiu. Niet teda dôvodov na to, aby sme sa s ňou zmierili. Patrí k zmenám, ktoré koronakríza vyvolala a ktoré ochudobňujú život spoločnosti jej uzatváraním sa voči iným štátom. Na rozdiel od obmedzení cestovania, karantény, rúšok, práce z domu, a vo výpočte opatrení by sa dalo pokračovať, však neprispieva k zápasu so zákerným vírusom.
Patrí k temným stránkam zmeny prostredia či nálady v období koronakrízy, že sa skoro bez povšimnutia dejú zmeny, ktoré by ešte pred rokom boli nepredstaviteľné, a to i vtedy, keď nie sú potrebné z epidemiologického pohľadu.