Zmeny, ktoré neriešia podstatu problémov samosprávy

Parlament sa na aktuálnej schôdzi venuje aj návrhom zákonov, ktoré svojím spôsobom odkrývajú nazeranie na samosprávu, ale aj nepochopenie podstaty a príčin problémov. Napriek tomu, že ich snahou je zmeniť súčasný stav, vôbec negarantujú zmeny k lepšiemu.

23.07.2020 09:00
debata (1)

Poslanci sa venujú napríklad zmene zákona o obecnom zriadení aj úpravám komunálnych volieb. Bez ohľadu na to, akú parlamentnú podporu navrhované zmeny získajú, pôsobia ako náplasť bez účinkov.

Radšej nový zákon ako úpravy

Poslanecký návrh novely samosprávnej ústavy, ako môžeme nazvať Zákon o obecnom zriadení, sleduje posilnenie nezávislosti hlavného kontrolóra tým, že podľa predkladateľa sa „zrušuje možnosť starostov zadávať úlohy pre hlavných kontrolórov v oblasti vykonávania kontroly“.

Účelom navrhovaných zmien je tiež „rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu požiadať o slovo na rokovaní obecného zastupiteľstva či zastupiteľstva samosprávneho kraja a to im bude udelené“. Návrh tiež detailnejšie upravuje možné dôvody odvolania hlavného kontrolóra.

Pravdou však ostáva, že hlavný kontrolór býva neraz výsledkom politickej vôle a rozhodnutia poslaneckej väčšiny. Jeho nezávislosť je preto výrazne diskutabilná.

Naša samospráva nepotrebuje ohňostroj nápadov, ale systematické legislatívne zmeny, ktorých sila nebude len vo vymenovaní čiastkových nedostatkov, no v precíznom odstránení chýb.

Ak k tomu ešte pridáme fakt, že práve zastupiteľstvo určuje rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra, jeho plat, tiež mu schvaľuje odmenu, ale aj plán kontrolnej činnosti, je viac ako isté, že hranice jeho nezávislosti limitujú vzťahy s poslaneckou väčšinou.

Okrem toho musíme konštatovať, že podľa zákona o obecnom zriadení „kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie“. Ale v prípade samosprávneho kraja „kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa ekonomického, právnického alebo technického smeru“.

Pritom v prostredí vyšších územných celkov platia rovnaké princípy ako v komunále. To znamená, že dĺžka volebného obdobia je šesť rokov. Voľba je výsledkom poslaneckej väčšiny v zastupiteľstve a o odmene tiež rozhodujú poslanci.

Omnoho užitočnejšie ako riešiť čiastkový prístup k hlavným kontrolórom je po 30 rokoch komunálu a takmer dvoch desaťročiach VÚC prijať zákon o kontrolnej činnosti v samospráve.

Jeden paragraf v zákone o obecnom zriadení a rovnako jeden paragraf v zákone o samosprávnych krajoch, ktoré sú v niečom identické a v ďalšom odlišné, to nie je adekvátny. Negarantuje skutočnú nezávislosť, pozabúda na garanciu odbornosti, ktorá by mala byť podmienená získaním odbornej spôsobilosti a rozsahom aktivít orientujúcich sa najmä na oblasť metodickej pomoci a prevencie. V tom spočíva podstata a zmysel, na ktorý je nevyhnutné reagovať legislatívnou aktivitou.

Rovnosť šancí všetkých kandidátov?

Skupina poslancov na prázdninovej schôdzi Národnej rady predkladá zmeny týkajúce sa volebnej kampane v samosprávnych voľbách.

Cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov „umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas kampane pred voľbami do orgánov územnej samosprávy na rovnakých, resp. podobných princípoch, ako je to v súčasnosti umožnené v prípade volieb do Národnej rady SR, Európskeho parlamentu, či pri voľbe prezidenta SR." Rovnako sa navrhuje doplniť do zákona absentujúcu právnu úpravu zaraďovania diskusných relácií do vysielania.

Na prvý pohľad to pôsobí ako úprimná snaha garantovať rovnosť šancí uchádzačov o volené verejné funkcie v komunále i na jej regionálnej úrovni samosprávy. Ale detailnejší pohľad a doterajšia prax ukazujú, že problémov je omnoho viac a vážnejšieho charakteru.

V novele sa o. i. navrhuje, „aby RTVS a iný vysielateľ s licenciou mohli vyhradiť spolu najviac dvadsať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy kandidátov kandidujúcich v komunálnych voľbách. Pomerne veľký časový rozsah hodín je navrhnutý z dôvodu, že v komunálnych voľbách kandiduje vzhľadom na veľký počet obcí a miest aj veľký počet kandidátov.“

Politická reklama by sa pritom vzťahovala na kandidátov na poslancov aj štatutárov samospráv. Ak si uvedomíme, že najbližšie komunálne voľby budú v rovnakom dátume s regionálnymi, potom voličom dá zabrať už iba získanie prehľadu o tom, kto kam kandiduje. Svoje si užijú prinajmenšom voliči v Košiciach a Bratislave, keďže pri návšteve volebnej miestnosti dostanú kandidačné listiny na poslancov miestneho, mestského i krajského parlamentu a rovnako zoznamy uchádzačov o post starostu, primátora a župana.

Štýl predvolebnej kampane bude tomu zrejme zodpovedať. Bude prehustený, ťažko zrozumiteľný. K tomu ešte musíme pridať vyhradený mediálny priestor a zistíme, že garancia rovnosti šancí spôsobí buď irelevantný čas pre kandidátov, alebo sa mediálny priestor pretransformuje prevažne na volebné formáty, v ktorých sa divák-volič bude veľmi ťažko orientovať.

Rozhoduje aj abecedné poradie

Ak je záujem šperkovať štýl vedenia kampaní, potom by sa parlament mal skôr orientovať na ostatné negatíva, ktoré doposiaľ v komunálnych voľbách sledujeme.

Napríklad problémy s účelovým prepisovaním trvalých pobytov tesne pred voľbami. Alebo fakt, že na primátora či starostu ašpiruje zároveň kandidát na poslanca, no v porovnaní s ostatnými poslancami takto získava konkurenčnú výhodu, lebo má väčší priestor a ostatní kandidáti na členov zastupiteľstva sú tak v nevýhode. Buď pôjdu tiež kandidovať na starostov a primátorov, len aby si dorovnali šance – čo asi nechceme – alebo dostanú kandidáti na výber: kandidát na poslanca alebo na starostu?

V pozornosti zostáva aj abecedné poradie na volebnom lístku. Abecedná demokracia u nás funguje. Je úplne jedno, aká je v samospráve volebná účasť, koľko poslancov kandiduje, ale drvivá väčšina kandidátov s priezviskom z prvej polovice abecedy má výhodu. Za zváženie preto stojí žrebovanie poradia na kandidačnej listine.

Mimochodom, ak si uvedomíme, že nezávislý kandidát v obci potrebuje pod petíciu počet podpisov odstupňovaný od veľkosti obce, v krajských voľbách je to stále rovnakých 400 podpisov na osobitnej listine bez ohľadu na veľkosť volebného obdobu. Ďalší aspekt, ktorý zostáva bez povšimnutia. Práve preto je navrhovaná novela neadekvátna rozsahu ostatných problémov súvisiacich s volebnou kampaňou.

Naša samospráva nepotrebuje ohňostroj nápadov, ale systematické legislatívne zmeny, ktorých sila nebude len vo vymenovaní čiastkových nedostatkov, no v precíznom odstránení chýb. Potrebujeme také zákony, ktoré budú v prvom rade riešiť podstatu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #poslanci #parlament #samospráva #starosta #samosprávny kraj #regióny #kontrolór #zákon o obecnom zriadení