Možno je to vinou kvality nášho vzdelania a tým aj nízkym očakávaniam od odborných analýz. Lenže skepsa voči expertom a odborníkom nie je len našou doménou. Masové vzdelávanie nie je dostatočne masové, aby preniklo ku kritickej mase spoločnosti. To špičkové sa v ňom zároveň akosi rozdrobilo, takže zmizli aj odborné autority.
V auguste publikoval britský Learning and Work Institute a Carnegie UK Trust výskum o postoji zamestnávateľov k budúcemu zvyšovaniu minimálnej mzdy. Výskum sa robil počas pandémie štatistickým zisťovaním so zaujímavými výsledkami: 54 % zamestnávateľov podporoval plán zvýšiť minimálnu mzdu na dve tretiny stredového príjmu do roku 2024 a len 9 % bolo proti.
Obavy zo zvýšenia nezamestnanosti malo 35 % zamestnávateľov (opačný názor malo 58 %), kým 52 % súhlasilo s názorom, že sa zvýši pridaná hodnota britského hospodárstva (opačný názor malo 35 %). Podľa autorov je výška minimálnej mzdy dôležitá z niekoľkých dôvodov: mzda je základným atribútom dobrej práce, podobne ako bezpečnosť pracovného miesta, pracovná intenzita a ponuka pracovného postupu a tréningu. Zároveň je dôležitou súčasťou sociálneho kontraktu.
Na Slovensku sme sa vydali cestou vládnych analytických inštitútov, veľkých slov, mála údajov a dôrazu na agregátne hodnoty. Vládne inštitúty potrebujeme, no je vyslovene zle, že nemajú partnerov medzi akademikmi ani súkromnými inštitútmi.
Pandémia priniesla dva opačné pohľady na zvyšovanie minimálnej mzdy. Na jednej strane obavu z ďalšieho poklesu zamestnanosti, na druhej strane zvýšenú potrebu zabezpečiť základné fungovanie spoločnosti, ktoré často vykonávajú práve najhoršie platené profesie.
Analýza doterajšieho vplyvu minimálnej mzdy, zavedenej len v roku 1999, dáva za pravdu skôr druhému pohľadu: minimálna mzdy zvýšila príjmy bez toho, aby znížila počet pracovných miest, zároveň však neznížila chudobu pracujúcich.
Ktorí zamestnávatelia mali najväčšiu obavu zo zvyšovania minimálnej mzdy? Tí, ktorých viac ako štvrtina zamestnancov poberala nízku mzdu, odvetvia, ako sú reštaurácie, hotely, voľnočasové aktivity, zdravotné služby, priemysel a maloobchod, a firmy s 10 až 49 zamestnancami.
Pri predchádzajúcom zvýšení minimálnej mzdy 46 % zamestnávateľov nereagovalo nijako. Približne 16 % zvýšilo cenu svojim klientom, 12 % zmenilo interné organizačné procesy a produktivitu, 12 % prijalo menej zamestnancov a 11 % častejšie využívalo dočasné a flexibilné kontrakty.
Zamestnávatelia očakávali od vlády podporu investícií na zvýšenie zručností a tréning (37 %), dočasné zníženie odvodov alebo iných daní (33 %) a poradenstvo pri zavádzaní minimálne mzdy (31 %). Firmy s nízkymi mzdami sa zhodli na potrebe znižovania odvodov a daní (49 %) a podpore zručností a tréningov (39 %).
Závery britského výskumu sú v mnohom relevantné aj pre nás. Dôležitejší je však ich prístup. Vláde Spojeného kráľovstva radí špeciálna komisia pre minimálnu mzdu a predvídavosť prostredia podporuje päťročný plán konzervatívneho kabinetu z roku 2015. Medzitým vznikajú odborné štúdie využívajúce štatistické metódy a zisťovania. Zamestnávatelia podporujú vyššie minimálne mzdy, ale chcú aj aktívnu účasť vlády.
Na Slovensku sme sa vydali cestou vládnych analytických inštitútov, veľkých slov, mála údajov a dôrazu na agregátne hodnoty. Vládne inštitúty potrebujeme, no je vyslovene zle, že nemajú partnerov medzi akademikmi ani súkromnými inštitútmi.
Asi je to tým, že vzdelanie a školy sú ako sliepka a vajce. Bolo by dobré, keby sa pri reformách našli peniaze aj na aspoň jeden kvalitný tím, ktorý by sa venoval ľuďom s nízkym vzdelaním a príjmami. Tvoria veľkú časť našej spoločnosti.