Joe Biden síce jednoznačne prekonal Donalda Trumpa v celkovom počte hlasov a zvíťazil, no Trump mu dal jasne najavo, že tento výsledok len tak neprijme. Chystá sa súdny proces, ktorý môže podľa odhadov trvať týždne, a chystajú sa pouličné protesty ozbrojených jednotiek Trumpových podporovateľov.
Trumpizmus aj po Trumpovi
Ale aj v prípade, že sa protrumpovské milície rýchlo unavia a že sudcovia zamietnu Trumpove žaloby (napriek tomu, že mnohí z nich boli nominovaní práve Trumpom a on explicitne vyhlásil, že by sa mali rozhodovať v jeho prospech v prípade nejasných volebných výsledkov), nedá sa povedať, že trumpovská kapitola politických dejín bude ukončená.
Trump je zaiste politický unikát. Jednotlivé prvky trumpizmu však boli v spoločnosti dlho prítomné pred ním a budú ešte po ňom. Čo je špecifikum trumpizmu? Trumpovi odporcovia sa sústreďujú na jeho autoritárske sklony a rasistické, xenofóbne a mizogynské prejavy. No Republikánska strana je už veľa desaťročí do veľkej miery rasistická a antiimigračná, neuznáva rovnaké práva žien, bežne potláča hlasovacie právo a je závislá od nedemokratického systému zastúpenia. Trump len vyjadril to, čo už vedel, že jeho najnadšenejší straníci chceli počuť.
Vari nikto, kto sleduje Trumpove prejavy alebo tweety, nezíska dojem, že má do činenia s inteligentným človekom. Trump má však jeden veľký talent: vie pútať pozornosť. Nepúta pozornosť na vec, ktorá sa práve preberá, ale vždy na niečo nové, prekvapujúce, až šialené či hlúpe, alebo preruší diskusiu nejakým neuveriteľne prehnaným výrokom. Niekto sa trebárs opýta: Ako máme čeliť koronavírusovej pandémii? Trump na to odpovie: "Akej pandémii? Dosť som počul o covide. Covid, covid, covid…“ Pýtame sa, či Trump nesúhlasí s programom, ktorý predložil jeho súper Biden. No aby sa Trump tak znížil, že sa zúčastní na vecnej diskusii s takým nudným politikom, akým je „Ospalý Joe“? Pýtame sa, čo Trump urobí, ak prehrá voľby. Trump odpovedá, že v žiadnom prípade neprehrá, ale ak prehrá, tak výsledky prevráti na súde, ale ak predsa len prehrá, tak asi utečie z krajiny, lebo prečo nie?
Myslel to vážne? Vtipkuje? Klame? Takéto otázky sú svojím spôsobom od veci. Všetko, čo povie klaun, je vtip, aj keď to myslel vážne. Všetko, čo povie herec, je lož, aj keď to myslel úprimne. Nie je to nehorázne? Politik, ktorý berie politiku ako vtip a hru! Je a nie je.
Politika ako zábava
Ľahko zabúdame, ako hlboko je politika integrovaná do zábavného priemyslu. Spravodajstvo je veľký biznis, a je ním tiež politický marketing (odhaduje sa, že tieto voľby v USA budú stať 14 miliárd dolárov, hlavne kvôli reklamám). No nejde len o to.
Politika, podobne ako zábavný priemysel, je už vo svojej zásade založená na moci ilúzií. Politika ako samostatný koncept vznikla historicky vďaka tomu, že sa oddelila sféra života, kde sa riešia záležitosti týkajúce sa štátu a práva, od sfér života, kde sa riešia záležitosti „súkromné“ alebo „sociálne“. V sociálnych a súkromných sférach riešime svoje vzťahy s inými ľuďmi. V politickej sfére riešime svoje vzťahy s niečím, čo priamo nevidíme a necítime a väčšinou ani nerozumieme, ako nám dokáže prakticky pomáhať. Štát vidíme skrz politické reprezentácie, a tieto reprezentácie vôbec nemusia akurátne odraziť sociálnu realitu, aby boli politicky efektívne. Trump zavŕšil toto prapôvodné odpojenie politickej reprezentácie od reality.
Čo je špecifikum trumpizmu? Trumpovi odporcovia sa sústreďujú na jeho autoritárske sklony a rasistické, xenofóbne a mizogynské prejavy. No Republikánska strana je už veľa desaťročí do veľkej miery rasistická a antiimigračná, neuznáva rovnaké práva žien a bežne potláča hlasovacie právo. Trump len vyjadril to, čo už vedel, že jeho najnadšenejší straníci chceli počuť.
Toto osamostatnenie politiky je tiež zásadou liberalizmu a bolo zásadou fašizmu. Ak je jeden veľký rozdiel medzi trumpizmom a historickým fašizmom (okrem toho, že Trump nikdy nezískal absolútnu moc), je to rozdiel žánru: Mussolini bol rapsód, ktorý básnil o epickom osude silných. Trump je komik, ktorý si robí posmech zo slabých.
Niektorí predstavitelia elít Demokratickej strany sa Trumpovi smejú, že nie je „skutočným“ miliardárom, že na to len hrá. Nedošlo im, že práve v tom spočíva pre mnohých Trumpova atraktívnosť. Falošný miliardár – prehnaný výjav miliardára obklopený zlatom a supermodelkami, obraz bieleho muža, ktorý beztrestne týra všetkých ľudí vo svojom okolí – je prijateľnejší než skutočný miliardár, ktorý s vážnym výrazom žije z práce ostatných. Ide o tradičnú rétorickú techniku pravice. Zatiaľ čo tradičná stredoľavá politika ponúka mierne prerozdeľovanie skutočného bohatstva, presne spočítaného, ale chladného, rozumne použitého a nudného, Trump ponúka obraz bohatstva, v ktorom ľudia môžu sprostredkovane a nepriamo zažiť slasť niečoho, čo im nikdy žiadne mierne prerozdelenie nedá. Je to zábavný pohyblivý obraz, vždy mimo dosahu a o to len príťažlivejší.
Joe Biden však tiež ponúka predovšetkým obraz, a len na druhom mieste konkrétne plány na zlepšenie spoločnosti. Bidenov volič sa môže cítiť dobre, že sa stotožňuje s obrazom slušného, zodpovedného a pomerne inteligentného štátnika. Trumpov volič sa môže dobre cítiť, že sa stotožňuje s bezohľadným, ale silným tyranom. Teraz uvidíme, čo sa za obrazom ospalého víťaza skrýva.