V dôsledku nižšieho dopytu na trhu práce stúpol podľa údajov Eurostatu počet nezamestnaných na 178-tisíc osôb, najviac za minulé dva roky. Podľa úradov práce sme v októbri mali 201-tisíc disponibilných uchádzačov, čím sme sa vrátili takmer na úroveň z mája. Nezabúdajme však, že pred rokom sme mali len 136-tisíc nezamestnaných.
Ak sa pozrieme na hrubú pridanú hodnotu v druhom štvrťroku, zistíme, že v nominálnom porovnaní sme sa vrátili o dva roky späť. Celkovo v medziročnom porovnaní klesla o 10 percent. Najväčší pokles zaznamenal spotrebiteľský priemysel o 28 %, stavebný priemysel o 18 % a obchod a priemysel informačných a komunikačných technológií (IKT) takmer o 15 %. Pritom zatiaľ výrazne neklesli mzdy zamestnancov (Eurostat).
Musíme počítať, že dosahy na verejné rozpočty a zadlženosť budú obrovské. Teraz však ide o to, ako to všetko dokážeme využiť pre dobro našej ekonomiky a životnej úrovne – či budeme na strane porazených, alebo víťazov. Ak chceme byť úspešní, mali by sme zmeniť naše hospodárske politiky.
Z ročnej perspektívy prepad zatiaľ nie je taký hrozivý. Ak porovnáme posledné štyri štvrťroky s rovnakým predchádzajúcim obdobím, hrubá pridaná hodnota našej ekonomiky klesla len o jedno percento. Keď sa pozrieme bližšie, tak spotrebný priemysel sa prepadol o šesť percent, stavebný o sedem percent, obchod o tri percentá a priemysel IKT dokonca stúpol o štyri percentá. Úplne inak však vyzerá odvetvie umenia, zábavy a rekreácie s výrazným medziročným poklesom v oboch porovnaniach – 21, resp. sedem percent. Našou snahou by, naopak, malo byť, aby sa podiel tohto odvetvia na celkovej pridanej hodnote zvyšoval zo súčasného nízkeho 2,5 percenta.
Tieto čísla zachytávajú iba niekoľko mesiacov pandémie, ktorá sa zatiaľ neskončila a tak skoro sa ani neskončí. Niektoré odvetvia klesli, iné však vzrástli, a to aj vďaka masívnym fiškálnym impulzom. Musíme počítať, že dosahy na verejné rozpočty a zadlženosť budú obrovské. Teraz však ide o to, ako to všetko dokážeme využiť pre dobro našej ekonomiky a životnej úrovne – či budeme na strane porazených, alebo víťazov. Ak chceme byť úspešní, mali by sme zmeniť naše hospodárske politiky.
Vo verejných financiách nestačí iba znižovať daňové sadzby, mali by skôr zvýšiť daňový základ. Niečo môžeme dosiahnuť dobrou úpravou daňovej legislatívy, ale omnoho dôležitejšie je zamerať sa na rast premyslenou priemyselnou politikou, tak ako to robia naši obchodní partneri. A keďže fiškálny priestor vlády z národných zdrojov je – pekne povedané – minimálny, na zabezpečenie rastu musíme rozumne využívať financie investorov a európske fondy.
Samotní slovenskí zamestnávatelia podporujúci platformu, ktorá vznikla na pôde Americkej obchodnej komory, hovoria o cieli a troch nástrojoch. Cieľ nie je o nič menej ambiciózny ako let do kozmu či pristátie na Mesiaci – zaradenie Slovenska do prvej dvadsiatky solídnych štátov. Nástroje na jeho dosiahnutie sú vzdelanie, biznis a infraštruktúra. Podľa môjho názoru má ísť o vzdelanie vo veku od 3 do 100 rokov, pretože skutočné bohatstvo je v ľuďoch bez rozdielu na vek, v ich kreativite, poznaní a tvorbe. Biznis je o slobode využívať svoj talent podnikaním a o prostredí, ktoré túto slobodu podporuje. Infraštruktúra je o prostredí pre život, aby dospelí ľudia ostávali na Slovensku – a štatistiky naznačujú, že to už dávno nie je triviálny problém.
Život sa odohráva v konkrétnom území, kde môže ležať aj napr. klaster prepájajúci firmy z odvetví IKT, umení a vzdelávania s výskumnými centrami, so školami a s regionálnou samosprávou.
Nie je na čo čakať, ide doslova o život. Dajme preto dokopy šikovných ľudí a poďme vyhrať túto bitku.