Tieto tvrdenia sa odvolávali na potrebu rozhodnutia a vyslovenia súhlasu prezidentky – ako hlavnej veliteľky OS SR, s takýmto nasadením vojakov, príslušníkov OS SR. Zároveň podľa určitých vyjadrení nastala tzv. víkendová okupácia nášho územia rakúskou armádou, keďže s organizačne náročným testovaním prišli pomáhať aj rakúski vojenskí medici, a to na žiadosť vlády SR.
OS SR zohrávajú rozhodujúcu výkonnú úlohu v rámci obrany štátu, a dôvodom na ich existenciu je zachovanie mieru, zaručenie obrany a plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv. Medzi povinnosti OS SR však zároveň patrí aj podieľanie sa na úlohách počas výnimočného či núdzového stavu, pri ktorom sú ohrozené životy, zdravie alebo majetok obyvateľstva. OS SR možno tiež použiť na riešenie mimoriadnych udalostí, pričom o nasadení profesionálnych vojakov počas núdzového stavu, ako aj o konkrétnych úlohách a povinnostiach rozhoduje vláda v súčinnosti s ministerstvom obrany.
Medzi povinnosti Ozbrojených síl SR patrí aj podieľanie sa na úlohách počas výnimočného či núdzového stavu, pri ktorom sú ohrozené životy, zdravie alebo majetok obyvateľstva. OS SR možno tiež použiť na riešenie mimoriadnych udalostí, pričom o nasadení profesionálnych vojakov počas núdzového stavu, ako aj o konkrétnych úlohách a povinnostiach rozhoduje vláda v súčinnosti s ministerstvom obrany.
Pokiaľ ide o praktickú realizáciu nariadení a zodpovednosti za vykonanie konkrétnych úloh, zodpovedným orgánom je Generálny štáb OS SR. V prípade potreby použitia OS SR v rámci núdzového stavu, a teda aj počas celoštátneho testovania, sú v prvom rade nasadené aktívne zložky profesionálnych vojakov. Ak by počet profesionálnych vojakov nebol dostatočný, je možné povolať vojakov v zálohe či vojakov dobrovoľnej prípravy. V tomto prípade by však v danej situácii išlo o výkon mimoriadnej služby, ktorý musí na návrh vlády nariadiť prezidentka SR. K tomuto scenáru však doposiaľ neprišlo, a preto o použití profesionálnych vojakov počas núdzového stavu rozhodla vláda, a to bez potreby zapojenia hlavnej veliteľky OS SR.
V rámci takej organizačne a logisticky náročnej operácie, akou bolo celoštátne testovanie, narazila Slovenská republika na hranice personálnej kapacity zdravotníckeho personálu, ktorý je kvalifikovaný na vykonávanie potrebných odberov a ďalších úkonov súvisiacich s testovaním. Vláda SR sa preto rozhodla obrátiť so žiadosťou o pomoc s testovaním v Bratislave na najbližšieho rakúskeho suseda. Rakúska republika súhlasila s vyslaním tímu, ktorý tvorilo do 50 neozbrojených vojenských medikov, ktorých jedinou úlohou bola pomoc s testovaním v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Podľa platnej legislatívy môže vláda SR vysloviť súhlas s prítomnosťou ozbrojených síl iného štátu, a to za účelom humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií. V prípade neozbrojených vojenských medikov išlo práve o humanitárnu pomoc cudzích vojsk, v rámci ktorej stačí vyslovenie súhlasu vládou SR bez ďalšieho schválenia poslancami v Národnej rade Slovenskej republiky.
Odpoveď na verejnú diskusiu a možné otázniky ohľadom zákonnosti či nezákonnosti vyššie spomínaného nasadenia OS SR poskytujú právne predpisy Slovenskej republiky, ktoré definujú kompetencie vlády v rámci nasadenia profesionálnych vojakov počas núdzového stavu. Zároveň s humanitárnou pomocou od zahraničných ozbrojených síl ráta aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá dáva rozhodovaciu právomoc v tomto prípade taktiež vláde SR. Nasadenie OS SR počas celoštátneho testovania v rámci vyhláseného núdzového stavu, ako aj pomoc od rakúskeho suseda teda boli v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.