Redaktor Pravdy Ivan Piovarči si začiatkom septembra položil otázku: „Ako bude vyzerať Slovensko po období vládnutia dnešnej koalície? Bude sa viac podobať na Sulíkovo alebo na Matovičovo? A bude sa ľuďom páčiť?“ Ak to takto bude pokračovať, odpoveď je evidentná. Netvrdím, že Matovičovo by sa ľuďom páčilo. No v Sulíkove by sotva väčšina z nás chcela žiť. A viniť za to bude treba Matoviča…
Sulíkova „srdcovka“
„Som rád, že v tomto dokumente sa nachádza aj moja srdcovka, odvodový bonus,“ povedal Richard Sulík pri predstavovaní Plánu obnovy podľa SaS. Budú štyri plány obnovy? Je dosť neúnosné, aby strany vládnej koalície predkladali „svoje“ plány obnovy namiesto vládneho Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý má byť najneskôr do konca apríla definitívne predložený do Bruselu. To, že niekto si doň vkladá svoje „srdcovky“, už zachádza za akékoľvek hranice.
Mohli sme dúfať, že na odvodový bonus sa už zabudne ako na lanský sneh. Svoju srdcovku nedokázal Sulík presadiť v Radičovej vláde a teraz si mädlí ruky. Faktická výmena stoličiek mu konečne pomôže uspokojiť jeho ego.
Oprášený a trošku zrevidovaný odvodový bonus v princípe zostal rovnaký. Jeho zámerom je nahradiť všetky sociálne dávky – s výnimkou materskej, sirotskej a invalidnej – základnou štátnou dávkou vyplácanou diferencovane podľa výšky príjmu. Upravený súčet štátnych dávok a mzda (vlastné príjmy) budú predstavovať superhrubú mzdu, ktorá sa bude zdaňovať rovnou, 19 % daňou. Sulík vracia do hry rovnú daň v jej plnej nahote bez kozmetických úprav z čias vlády Smeru a v princípe jedinú základnú štátnu dávku.
Mohli sme dúfať, že na odvodový bonus sa už zabudne ako na lanský sneh. Svoju srdcovku nedokázal Sulík presadiť v Radičovej vláde a teraz si mädlí ruky. Faktická výmena stoličiek mu konečne pomôže uspokojiť jeho ego.
Prečo ani pravicová vláda Ivety Radičovej nechcela jeho návrh podporiť? Rovnú daň predsa presadil Ivan Mikloš ešte v roku 2004 a údajne mu vtedy radil Richard Sulík. Asi sa bála dosahov na štátny rozpočet, no možno kabinet bývalej ministerky práce a sociálnych vecí zvážil sociálne dôsledky, ktoré mohli viesť k vážnym sociálnym nepokojom.
Sulíkova srdcovka by bola darčekom tým, ktorí sa tešia z vysokých dividend. O ňu sa totiž znižuje vymeriavací základ dane. Dokonca všetkým vysokopríjmovým určuje maximálny základ dane. A tí, ktorí profitovali z rovnej, resp. kvázi rovnej dane, budú profitovať ako doteraz. Prezident Rudolf Schuster daňový zákon zakotvujúci rovnú daň odmietol podpísať. Otvorene povedal, kto na ňom zarobí. Na veci nič nemení, že možno malá skupina na dolnom konci príjmovej stupnice bude mať vyšší príjem. Stratí však oveľa viac na zoštíhlenom sociálnom štáte.
Bude Matovič popri rizikách zo zlého manažovania koronakrízy riskovať ešte nové napätia zo zavedenia Sulíkovej „srdcovky“? Respektíve, nemal by sa konečne zamyslieť nad vládnutím, namiesto manažovania testovania škôl?
Všetko vyrieši daňová brzda
„Ekonomická kríza vždy zvyšuje dlh – toto je holý fakt. Po kríze však nesmieme verejné financie liečiť zvyšovaním daní,“ vyhlásil Marián Viskupič, predseda Výboru pre financie a rozpočet Národnej rady za SaS. Do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (známom ako zákon o dlhovej brzde) presadzuje Sulíkova strana daňovú brzdu. Chce v ňom zadefinovať základné parametre o výške daňovo-odvodového zaťaženia, zaťaženia práce a dane z príjmu právnických osôb a ich postupný pokles. A to tak, aby sme sa dostali na najnižšiu úroveň v EÚ. Inými slovami, fiškálna konsolidácia sa nemá robiť zvyšovaním príjmov, ale na úkor výdavkov.
Ktorých? Neoliberál Sulík, ktorý v opozícii vehementne kritizoval dotácie štátu do podnikov (nemám na mysli kurzarbeit a pod.) dnes plným priehrštím rozdáva investičné stimuly a desiatky miliónov megaspotrebiteľom energií ako bonifikáciu k cene elektrickej energie. Odpoveď je teda naporúdzi: úspory sa nebudú týkať dotácií podnikom, pôjdu na úkor výdavkov do sociálnej sféry, vzdelania a zdravotníctva.
Ozval sa aspoň minister financií Eduard Heger, keď už jeho predseda vlády má dôležitejšie starosti: „Mohlo by to viesť k vnútropolitickej destabilizácii a sociálnym otrasom.“ A celkom štátnicky dodal: „V ústave by mali byť zakotvené princípy, ktoré pomáhajú udržiavať demokratický charakter štátu a nie sú zdrojom kríz a vytvárania nestability.“
Zelená a digitálna transformácia na udržateľný rast, ktorá by sa vládnym plánom obnovy mala naštartovať, nie sú výdavkovo neutrálne. Naopak. Peniaze z Bruselu pomôžu, no financujú len jej štart. Vládna strana, ktorá samu seba vydáva za najkompetentnejšieho reformátora, obidve transformácie svojimi návrhmi po možno úspešnom štarte zamrazí. A transformáciu na solidárnu spoločnosť, ktorá by mala byť treťou transformáciou, pochová skôr, ako sa začne. <pe>