O demisii nemusím teoretizovať. Keď som bol premiérom, vládu na základe demisie opustil nejeden minister. Demisiu som nakoniec využil aj osobne v roku 2018, aby som zabránil predčasným voľbám, čo sa podarilo. V mojich vládach však nebolo možné označiť člena vlády alebo predsedu koaličnej strany za idiota.
Ak vznikla potreba na výmenu člena vlády, situáciu som najskôr prebral s koaličnými partnermi, potom som diskrétne prijal dotknutého člena vlády a vysvetlil som mu dôvody, pre ktoré ďalšia spolupráca nie je možná a jeho pozícia udržateľná. Verejnosť si určite dobre pamätá, že počas mojej prvej vlády som zašiel tak ďaleko, že som SNS odvolal nielen ministra, ale odňal celý rezort spod politickej kontroly tejto strany.
To, čo dnes predvádzajú Matovič a Sulík, hrubo poškodzuje ústavné tradície pri nakladaní s demisiou. Bez ohľadu na čudnú mentálnu výbavu obidvoch pánov Igor Matovič urobil prvýkrát obrovskú chybu a zdevalvoval vzťah nadradenosti a podradenosti predsedu vlády a člena vlády, keď potichu toleroval účasť Richarda Sulíka ako podpredsedu vlády na proteste proti vláde, ktorý sa konal pred Úradom vlády. Nech už boli dôvody na jeho psychické zlyhanie akékoľvek, žiadosť premiéra, aby minister hospodárstva podal do Vianoc demisiu, je otvoreným vyslovením nedôvery Richardovi Sulíkovi. V normálnej demokratickej spoločnosti by Sulík nemal žiadne východisko a musel by sám požiadať o uvoľnenie z funkcie. Ak by tak z akýchkoľvek dôvodov neurobil, na rad prichádza premiér a podáva prezidentke SR návrh na jeho odvolanie. Žiadne iné normálne politické riešenie neexistuje.
To, čo dnes predvádzajú Matovič a Sulík, hrubo poškodzuje ústavné tradície pri nakladaní s demisiou. Títo dvaja páni dotiahli svoj spor do totálneho trhania ústavy, likvicácie ústavných tradícií a normálneho politického správania.
Opäť sa prejavuje hrubá servilnosť niektorých médií, ktoré odporúčajú, aby sme si v podstate výzvu I. Matoviča na adresu R. Sulíka nevšímali. Veď ono to nejako vyšumí, keďže záujem no udržanie tohto vládneho cirkusu je podstatne väčší ako záujem dodržiavť tradičné ústavné postupy.
Pravdepodobnosť, že sa naozaj nič nestane, je veľmi veľká. Napomáha tomu Sulík, ktorý sa tvári, že je hrdina, ak vyslovuje pochopenie pre zvláštne citové rozpoloženie Igora Matoviča. No ja to vidím trochu inak a z politického hľadiska začína byť šéf liberálov smiešny. Nechať si verejne nadávať do idiotov je proti všetkému vo vládnej koalícii. Je totiž v pasci. Po poučení z krízového obdobia v roku 2011, keď povalil vládu Ivety Radičovej, vie, že nemôže nič. Musí trpieť Matoviča a tváriť sa, že má pochopenie pre jeho „duševné poryvy“. Jeho súčasný postoj je prejavom kompletnej politickej slabosti.
Matovič, aj keď sa politike vôbec nerozumie, musí vedieť aspoň to, že SaS nemá kam z vládnej koalície odísť, že Richard Sulík nechce vládnu koalíciu opätovne rozbíjať ako v roku 2011 a že keby aj SaS po odvolaní Sulíka z trucu vládnu koalíciu opustila, Matovič má stále väčšinu v NR SR. Poslanci za SaS by preto nemali inú možnosť, len s touto väčšinou spolupracovať. Preto I. Matovič môže bez akýchkoľvek problémov podať návrh na odvolanie R. Sulíka a nebude to mať pre neho žiadne dôsledky. SaS zostane poslušne vo vládnych aj v parlamentných laviciach a jej predseda si bude musieť iba rozmyslieť, čo bude robiť a či ho to ešte bude baviť.
Nech bude akokoľvek, títo dvaja páni dotiahli svoj spor do totálneho trhania ústavy, likvidácie ústavných tradícií a normálneho politického správania.