Rok darovaných príležitostí

31.12.2020 14:00

Napriek všetkému, čo všetko sa za posledné mesiace odohralo, rok 2020 nedopadol pre Európu až tak celkom zle. Podarilo sa napríklad vyriešiť problém brexitu. Koncom minulého roka ešte nebolo jasné, či a za akých podmienok Spojené kráľovstvo z Európskej únie odíde.

Táto neistota vyvolávala veľa pochybností i obáv, napokon sa však ukazuje, že zmena nie je až taká dramatická. Veľká Británia nakoniec opustila úniu v plánovanom termíne a v poslednej chvíli sa podarilo dotiahnuť aj európsko-britskú obchodnú dohodu. Vďaka nej bude môcť vzájomný obchod pokračovať po 1. januári bez ciel a kvót.

Veľká Británia sa od kontinentu ekonomicky a politicky rozhodne vzdiali – asi najsymbolickejší je zatiaľ jej odchod z európskeho vzdelávacieho programu Erasmus. Pre tých, ktorí do poslednej chvíle dúfali v zvrátenie brexitu, to môže byť sklamaním. Spojené kráľovstvo tiež v najbližších rokoch nepožiada o opätovný vstup do Európskej únie.

No vzájomná dohoda, stanovujúca jasné pravidlá, je lepším základom budúceho prehlbovania spolupráce ako rozchod bez dohody a vzájomné obviňovanie sa zo zlyhania. Výsledok bude závisieť od politickej vôle a schopnosti vyhnúť sa zneužitiu problémov, ktoré nutne nastanú, na populistické získavanie politických bodov. Na oboch stranách kanálu La Manche.

Zmena klimatickej politiky

Opatrne pozitívne možno vnímať aj výsledky Európskej únie v oblasti klimatickej politiky. Koncom minulého roka prijala únia záväzok uhlíkovej neutrality do roku 2050. Problémom bola ochota viacerých krajín prijať ambicióznejšie strednodobé emisné ciele pre rok 2030. S nástupom hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou sa začalo ozývať volanie po zmene priorít – Európa mala najprv zachraňovať ekonomiku, až potom sa starať o environmentálne problémy. Na rozdiel od väčšiny národných záchranných plánov európsky program obnovy sa snažil skĺbiť ochranu firiem a pracovných miest so zelenou transformáciou ekonomiky. Ešte dôležitejšie je, že sa európske krajiny v decembri dohodli na ambicióznejších strednodobých emisných cieľoch. Do roku 2030 má Európska únia znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent.

Európa bude potrebovať zásadnejšie zmeny v ekonomike i vo fungovaní spoločnosti. Stupňujúce sa negatívne následky klimatických zmien môžu posilniť ochotu k spolupráci aj národný egoizmus. Politickú podporu zelenej transformácii môže podkopať populistický klimatoskeptizmus.

Dohoda bola politickým kompromisom a nemusí stačiť na dosiahnutie parížskeho klimatického cieľa: udržať globálne otepľovanie pod hranicou dvoch stupňov Celzia a pokúsiť sa o jeho udržanie pod 1,5 stupňa. Aj v tomto prípade platí, že je dôležitá dohoda ako taká. Ambicióznejší emisný limit bude vyžadovať prijatie novej zelenej legislatívy, reformu a rozšírenie systému obchodovania s emisiami aj presmerovanie verejných investícií.

Pandémia ako príležitosť

Najbližšie roky pravdepodobne ukážu, že ani to nebude stačiť. Európa bude potrebovať zásadnejšie zmeny v ekonomike i vo fungovaní spoločnosti. Čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie a tým pozitívnejšie výsledky môžu nadchádzajúce roky priniesť. Stupňujúce sa negatívne následky klimatických zmien môžu posilniť ochotu k spolupráci aj národný egoizmus. Politickú podporu zelenej transformácii môže podkopať populistický klimatoskeptizmus. Ak by sa lídri na ambicióznejších klimatických cieľoch nedohodli, toto riziko by bolo ešte o niečo vyššie.

Najvýraznejší posun urobila Európska únia vo vnútornej reforme. Vďaka koronakríze sa lídri EÚ dohodli na vytvorení 750-miliardového mimoriadneho rozpočtu. Prelomili pri tom dve tabu, ktoré brzdili racionálnu diskusiu o tom, ako by mala Európa financovať spoločné potreby. Plán obnovy bude financovaný zo spoločného dlhu a ten má byť splácaný zo spoločných daní a poplatkov.

Plán obnovy bol vytvorený ako jednorazový nástroj. Oba jeho prvky však môžu byť použité aj v budúcnosti. Dlhové financovanie by dalo európskemu rozpočtu flexibilitu reagovať na budúce nečakané krízy. A vlastné zdroje únie postavené na európskych daniach sú predvídateľnejším a racionálnejším spôsobom financovania ako hádky členských krajín o tom, kto koľko do spoločného rozpočtu dáva a kto z neho benefituje.

Aj v tomto prípade vystavia konečné vysvedčenie až najbližšie roky. No bez tohtoročných výsledkov by sme nemali dôvod ani len na veľmi opatrný optimizmus.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#uhlíková neutralita #klimatoskeptizmus #klimatické zmeny #brexit a štúdium #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku