Sú to buď politici, ktorým sa nehodí určité navrhnuté opatrenie z rôznych, veľakrát sebeckých dôvodov, alebo pobláznení konzumenti sociálnych sietí, ktorí si vynucujú stále väčšiu pozornosť, keďže hrozia až občianskou neposlušnosťou a tým vyvíjajú tlak na politikov a ich poradcov. Či sú za nimi aj iné záujmy, to neviem posúdiť. Internet je plný konšpirácií, ktoré veľkou mierou prispievajú k informačnému marazmu, doposiaľ v našich končinách nevídanému.
Akoby sme zabúdali, že spôsob vládnutia každej vlády je rozdielny v čase mieru, pohody, a iný v čase krízy a ohrozenia. Je tragédiou, ak sa tieto dva spôsoby vládnutia začnú miešať. Teda, že v čase ohrozenia chceme vyžadovať všetky výdobytky slobody a demokracie, a naopak, v čase mieru uplatňovať princípy núdzového stavu, ako tomu bolo často za socializmu.
Niet dôvodu nepovažovať našu súčasnú situáciu za stav ohrozenia. Náš nepriateľ je v súčasnosti vírus pandémie a naša obrana pred ním nesmie byť chaotická a hlavne, nie taká ako v časoch mieru a pohody. Predovšetkým však musí byť výsostne odborná.
Predstavme si lietadlo, ktoré letí v krásnom počasí, všetci si to vychutnávajú, cestujúci popíjajú drinky a piloti v kabíne nemajú žiadnu veľkú prácu udržiavať kurz, môžu si dokonca dovoliť zapnúť autopilota. Do tejto situácie príde najprv hmla, potom búrka a let je ohrozený. Tí, čo sú na palube lietadla a nemajú s jeho riadením nič spoločné, sa buď modlia, alebo ešte viac popíjajú, ale nikoho nenapadne, aby takú výsostne odbornú činnosť, akou je pilotovanie lietadla, začal kritizovať alebo by sa dokonca domáhal vstupu do pilotnej kabíny a navrhoval pilotom, že treba ísť vyššie, nad oblaky, alebo zase naopak nižšie, možno núdzovo pristáť. Aj politici, ktorí sú na palube lietadla, sa musia uspokojiť s tým, že túto situáciu kormidlujú nie oni, ale piloti – odborníci. Prečo tento princíp neplatí aj v medicíne?
Politici šermujú politickou zodpovednosťou, ale keby ju skutočne cítili, tak by neprijímali polovičaté riešenia, mäkké lockdowny, plošné zbytočné testovania, ale prijali by jediné účinné riešenie, a to je tzv. tvrdý lockdown, inak povedané izolácia chorých a zabránenie ich miešaniu sa so zdravými.
Dnešní politici naprieč celým svetom, azda okrem Číny, sa domnievajú, že tým, že boli zvolení za predstaviteľov ľudu a ustanovení do najvyšších vládnych funkcií, sa tak automaticky môžu porovnávať skoro vo všetkom so všetkými odborníkmi a vyhlasovať svoje riešenia za tie jediné správne. Šermujú politickou zodpovednosťou, ale keby ju skutočne cítili, tak by neprijímali polovičaté riešenia, mäkké lockdowny, plošné zbytočné testovania s ohrozením ďalšieho šírenia infekcie pri zvýšenej koncentrácii ľudí, navyše s možnou vysokou mierou falošnej negativity, ale prijali by jediné účinné riešenie, a to je tzv. tvrdý lockdown, inak povedané izolácia chorých a zabránenie ich miešaniu sa so zdravými. Toto opatrenie je staršie ako Biblia a ako jediné doteraz účinné.
Spoliehame sa na vakcínu, ale v Číne zvládli pandémiu bez očkovania, očkovať začínajú až teraz. Pre šesť nových prípadov uzavrú mesto s miliónmi ľudí, lebo asi nie je iný spôsob. Prečo musíme stále uprednostňovať politické princípy pred odbornými a neinšpirovať sa postupmi v krajine, kde vírus vznikol a kde už teraz vlastne nie je? Aký ďalší argument je potrebný pre to, aby sme si to naplno uvedomili?
My stále liečime zlomenú nohu nie tým, že ju dočasne znehybníme, prípadne operujeme, my ju chceme liečiť chôdzou, poprípade behom do kopca. Argumentom je to, že vraj nehybná noha stuhne. To je síce pravda, ale zase len dočasne. Veď správna rehabilitácia to následne napraví. Výsledkom toho prvého postupu však bude to, že sa noha zle zrastie a nebude nikdy plne funkčná. Otázkou ostáva, koho tá noha pôjde nabudúce voliť.