Preventívne uväznenie Navaľného

Rozsudok nad ruským blogerom a opozičným aktivistom Alexejom Navaľným nie je prekvapením, napriek tomu predstavuje zmenu vo vzťahu medzi štátnou mocou a opozíciou v Rusku. Vo väčšine prípadov opoziční aktivisti (Garri Kasparov) alebo nepohodlní oligarchovia (Michail Chodorkovskij, Boris Berezovskij) uprednostnili exil.

05.02.2021 14:00
38

Na rozdiel od nich Navaľného rozhodnutie vrátiť sa aj s rizikom uväznenia svedčí o jeho odhodlaní pokračovať v politickej činnosti. V exile by upadol do zabudnutia a vyradil sa tak z politického diania. Navyše, bol by označovaný za „agenta Západu“. V Rusku nesúhlas s politikou prezidenta Vladimira Putina neznamená nevyhnutne sympatizovanie so Západom. Navaľnyj vo väzení môže paradoxne zostať v ruskej politike nielen ako obeť režimu, ale v pozícii politického väzňa aj ako faktor jeho diskreditácie na medzinárodnej scéne. O tom, že samotný proces a uväznenie Navaľnyj považuje za súčasť svojej kampane, svedčia aj jeho slová o Putinovi ako o „travičovi spodnej bielizne“ a „človeku v bunkri“.

Korupcia

Vlna protestov, ktorú vyvolalo jeho zatknutie po návrate z Nemecka, určite nie je bezprostredným ohrozením súčasnej moci. Ako uvádza januárový prieskum verejnej mienky, realizovaný agentúrou Levada, iba 15 percent opýtaných verí tvrdeniam, že jeho údajné otrávenie bolo výsledkom pokusu úradov zbaviť sa politického protivníka. Ďalších 30 percent si myslelo, že udalosť zrežíroval Navaľnyj a 19 percent si myslí, že ide o provokáciu západných tajných služieb. Napriek tomu sa štátna moc Navaľného obáva.

Navaľného rozhodnutie vrátiť sa aj s rizikom uväznenia svedčí o jeho odhodlaní pokračovať v politickej činnosti. V exile by upadol do zabudnutia a vyradil sa tak z politického diania. Navyše, bol by označovaný za „agenta Západu“. V Rusku nesúhlas s politikou prezidenta Vladimira Putina neznamená nevyhnutne sympatizovanie so Západom.

Niektoré jeho výroky doslova zľudoveli, keď napr. označil vládnu stranu Jednotné Rusko za stranu „darebákov a zlodejov“. Korupcia na úrovni vyšších i nižších štátnych úradníkov je vnímaná ako vážny problém, aj preto si napr. jeho film o údajnej Putinovej luxusnej rezidencii pozrelo viac než 100 miliónov ľudí. O nespokojnosti ruskej verejnosti svedčia aj minuloročné dlhotrvajúce protesty v ďalekovýchodnom Chabarovsku po zatknutí obľúbeného gubernátora Sergena Furgala, hoci priamo nesúviseli s Navaľným. V jesenných regionálnych a lokálnych voľbách Jednotné Rusko stratilo väčšinu v mestských samosprávach v Tomsku, Novosibirsku a v Tambove, čo vyvoláva znepokojenie moci aj s ohľadom na tohtoročné parlamentné voľby.

Ekonomický pokles

Rusko čelí ekonomickým problémom v dôsledku poklesu cien ropy a zemného plynu. Ich export aj naďalej predstavuje hlavný zdroj príjmov ruskej ekonomiky. V tejto súvislosti sa reálne príjmy obyvateľstva znížili o päť percent. Počet ľudí žijúcich v pásme chudoby sa zvýšil zo 16,5 milióna na 20 miliónov, t.j. na takmer 14 percent populácie. Ak ruské finančné rezervy dokázali kompenzovať dôsledky kríz v roku 2009 a 2015, tak v roku 2021 krajinu čakajú rozpočtové škrty. Táto situácia môže ohroziť doterajšiu formulu spoločenskej zmluvy, ktorej podstatou je akceptácia režimu výmenou za relatívne slušnú životnú úroveň, najmä v kontexte chudobných a kriminálnych 90. rokov.

Kto po Putinovi?

Tretím rizikom, kvôli ktorému nemožno očakávať v najbližšom čase liberalizáciu politických pomerov v Rusku, je vysoký vek Putina. Pri moci je už viac než dvadsať rokov, čo je aj na postsovietske pomery dlho. V súčasnosti je dlhšie pri moci v bývalom ZSSR iba bieloruský Alexandr Lukašenko. Minuloročné ústavné zmeny, vrátane právnych garancií doživotnej imunity pre odchádzajúceho prezidenta, naznačujú, že v mocenských elitách už prebiehajú úvahy o spôsobe, akým prebehne odovzdanie moci, aj keď sa zdá, že operácia „následník“ (ako napr. v roku 1999, keď starnúci Boris Jeľcin vymenoval na čelo vlády Putina, aby sa v priebehu necelého polroka odsťahoval z Kremľa), ešte naštartovaná nebola. Rusko je síce autoritatívny štát, ale s väčšou mierou plurality ako Kazachstan či Uzbekistan, kde zmena na najvyššom poste prebehla bez väčších otrasov. Ruské mocenské špičky chcú mať teda proces hľadania a kreovania následníka pod kontrolou a snažia sa zabrániť, aby ho mohol ovplyvniť, či priamo doň vstúpiť človek, ktorý nepochádza zvnútra „systému“. Aj keď Navaľnyj oslovuje iba menšinu spoločnosti, je najvýznamnejšou postavou „antisystémovej“ opozície. Preto má jeho uväznenie aj preventívny charakter.

Ani v očiach Putinových kritikov nie je prijímaný jednoznačne. Netýka sa to len jeho pôsobenia v kruhoch krajnej, antimoslimskej pravice. Navaľnyj bol odsúdený za trestné činy ekonomickej povahy. Aj v Rusku si veľká časť spoločnosti želá potrestanie aktérov pochybnej privatizácie a finančných machinácií z prvých dekád po páde komunistického režimu. Napokon, samotný Navaľnyj sa po anexii Krymu v roku 2014 vyslovil, že vo funkcii prezidenta by polostrov Ukrajine nevrátil. Rusko pod jeho vedením by sa teda nemuselo nutne stať výhodnejším partnerom pre Západ, nehovoriac o Ukrajine. O tom, že kritiku Ruska za stav ľudských práv sprevádza záujem o pragmatickú spoluprácu, svedčí postoj Nemecka, ktoré sa neponáhľa odstúpiť od projektu plynovodu Nord Stream 2 a pripravuje podpis memoranda o využití vodíka v energetike.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
38 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Rusko #Michail Chodorkovskij #Boris Berezovský #Alexej Navaľnyj