Nepodarený zákon je dedičstvom opozičnej zmluvy, ktorú v roku 1998 uzavreli sociálni a občianski demokrati. Mysleli si, že sa budú raz a navždy striedať pri moci, a tak nastavili systém, ktorý posilňoval silné strany a oslaboval slabé. Hoci politické reálie sa zmenili, na volebný zákon si Česi zvykli. Koniec koncov, kde nie je žalobca, nie je ani sudca.
Až pred tromi rokmi zaslali senátori zvolení za hnutie Starostovia a nezávislí dobre vyargumentované podania Ústavnému súdu. Jeho prevratný verdikt visel dlho vo vzduchu, vynesený však bol len osem mesiacov pred parlamentnými voľbami. Prezident Zeman sa pokúsil pribrzdiť sudcov tým, že v nezvyčajnom predstihu vyhlásil termín volieb a de facto spustil volebnú kampaň. Márne. Minulý týždeň Ústavný súd volebný zákon zrušil a nechal na politikoch, nech ho rýchlo opravia.
Čo inokedy trvá roky, majú teraz zvládnuť za pár mesiacov. Navyše uprostred koronakrízy, ktorá politikov výdatne zamestnáva aj vyčerpáva. Však to tiež sudcovia od viacerých ústavných činiteľov aj vlastných kolegov schytali. Premiér Babiš sa veľmi nevyberavo pustil do predsedu Ústavného súdu Rychetského, ktorý mnohých politikov provokuje otvoreným vyjadrovaním svojich názorov.
Zámer ústavných sudcov bol ušľachtilý, ale priestor, ktorý dali spravodlivosti, zapĺňa nervozita, chaos a napätie medzi ústavnými činiteľmi. Je odvážne očakávať, že politici, ktorí sa nedokážu dohodnúť ani na predlžovaní životne dôležitého núdzového stavu, sa zrazu dohodnú a odhlasujú všeobecne prijateľný volebný zákon. Práca chvatná, málo platná. Rýchlosť býva na úkor kvality. A to je v prípade volebnej legislatívy dosť nebezpečné.
V odbornej verejnosti prevažuje presvedčenie, že súd rozhodol správne, ale neskoro, v nevhodnú chvíľu. Na plač nad rozliatym mliekom však nezostáva čas. Politická reprezentácia musí diery v zákone zaceliť, inak bude ťažké – a podľa niektorých priamo nemožné – aby sa voľby konali a mandáty prerozdeľovali. Situácia kladie na politikov nezvyčajné nároky. Musia sa dohovoriť veľkí s malými, vláda s opozíciou, Snemovňa so Senátom, ľavica s pravicou. Schôdzky zvolávajú predsedovia parlamentných komôr, poslaneckej a senátorskej ústavnej komisie aj minister vnútra.
Zároveň sa prejavuje tendencia strán prispôsobovať volebný systém svojim vlastným potrebám. A tak sa už zase uvažuje o bonuse pre víťaza, vyššej latke pre koalície či o zrušení volebných krajov a zavedení jedného volebného obvodu podľa slovenského vzoru. Politickí „kutilovia“ majú zelenú. Pritom logickejšie by bolo vyhovieť Ústavnému súdu a nahradiť iba zrušené paragrafy.
Aby nebolo problémov málo, vznášajú sa otázniky nad pripravovanými predvolebnými koalíciami. Je dosť možné, že centristickí Piráti so Starostami a nezávislými vybojujú s ANO súboj o prvenstvo, veľké ambície má aj konzervatívny blok ODS, KDU-ČSL a TOP 09. Tieto koalície sa však pôvodne skladali okrem iného preto, aby kompenzovali nevýhody malých strán. Teraz, keď sú z volebného zákona trosky, sa z niektorých strán ozýva volanie, aby sa koalície rozpustili a jednotlivé subjekty sa uchádzali o priazeň voličov samostatne. Čerstvá realita, naopak, môže viesť k vzniku koalícií na krajnej pravici alebo medzi ČSSD a Zelenými.
Zámer ústavných sudcov bol ušľachtilý, ale priestor, ktorý dali spravodlivosti, zapĺňa nervozita, chaos a napätie medzi ústavnými činiteľmi. Je odvážne očakávať, že politici, ktorí sa nedokážu dohodnúť ani na predlžovaní životne dôležitého núdzového stavu, sa zrazu dohodnú a odhlasujú všeobecne prijateľný volebný zákon.
Práca chvatná, málo platná. Rýchlosť býva na úkor kvality. A to je v prípade volebnej legislatívy dosť nebezpečné.