Ohrozenie verejných služieb a zrejme aj ich násilnú privatizáciu. Koronakrízu sprevádza ekonomická kríza. Cítia to firmy, živnostníci, samosprávy a, samozrejme, ľudia. Nielen na svojich príjmoch, ale aj na rozsahu verejných služieb. Práve pri verejných službách sa musíme pozastaviť.
Vláda na jar minulého roka avizovalo finančnú pomoc firmám. Zaviedla ju, no s mimoriadne vážnou chybou. Z okruhu oprávnených žiadateľov boli vylúčené komunálne podniky. Združenie miest a obcí Slovenska preto obratom, v momente zverejnenia parametrov pomoci, oslovila členov vlády s návrhom na riešenie.
Už takmer rok čakajú mestá a obce na finančnú pomoc pre komunálne podniky. Síce nikto nevie, prečo sú na druhej koľaji, ale čakanie prináša nemalé problémy. Prepúšťanie, zrejme aj zatváranie podnikov. Ohrozenie verejných služieb a zrejme aj ich násilnú privatizáciu.
Podľa kritérií majú na príspevok nárok na úhradu mzdy vo výške 80 % priemerného platu zamestnanca zamestnávatelia, ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu udržia pracovné miesta a aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti.
„Nevidím najmenší dôvod, aby boli tieto obchodné spoločnosti zriadené samosprávami akokoľvek vyňaté z pomoci pre zamestnávateľov. Na rade je teraz ministerstvo financií, aby posúdilo návrh miest a obcí,“ reagoval na jarnú požiadavku ZMOS-u minister hospodárstva Richard Sulík pre TASR. Bolo to však iba zdanlivé svetielko nádeje a porozumenia. Napriek tomu, že každému musí byť na prvý pohľad jasné, že obchodné spoločnosti zriadené mestom či obcou sú klasické firmy, úplne rovnaké ako ostatné malé a stredné podniky. Dokonca by sme mali konštatovať, že pre samosprávy predstavujú strategickú činnosť. Nesledujú totiž iba ekonomickú kategóriu zisku, ale aj sociálne aspekty, ako je udržanie pracovných miest, formovanie lokálnej hospodárskej politiky, zabezpečenie priameho dosahu samospráv na rozsah a kvalitu konkrétnych verejných služieb.
Deklarácie však nestačia. O tom nie pochýb. ZMOS preto koncom októbra opätovne apeloval na vládu a jej predsedu upozornil na nesplnenie avizovanej pomoci. Uvedomujeme si, čo sa môže ďalej diať, a preto vidíme nemalé riziká. Verejné služby môžu byť predmetom podnikateľskej činnosti klasických komerčných firiem, keďže tie komunálne neprežijú. Samosprávy tak budú odsúdené od „biznis cenotvorby“, verejnoprospešné činnosti sa stanú predmetom podnikania. Podobne, ako to bolo počas reformy verejnej správy z roku 2000 napríklad pri verejných dopravcoch, kde po dvadsiatich rokoch vidíme, ako sú samosprávne kraje, mestá, obce a ich obyvatelia rukojemníkmi dopravcov po privatizácii SAD. A to nemôžeme dopustiť.
Je zrejmé, že argumenty na finančnú pomoc pre komunálne podniky sú nepriestrelné. A hrozby, ktoré spôsobí nepodanie pomocnej ruky, obrovské. Odsúvanie neriešenia problému ďalej spôsobí len ich nabaľovanie.
Svoje o tom vedia Vyhne. Majú obecný akvapark s príznačným názvom Vodný raj, ktorý nemá ďaleko od pekla, pretože malá obec musí financovať úvery na jeho výstavbu, ale aj zamestnancov, ktorí majú zviazané ruky. Obec Hosťová, ako aj niektoré iné samosprávy, napríklad Nižný Hrušov, okrem hlavnej činnosti, ktorá je vymedzená zákonom o obecnom zriadení, vykonávajú aj podnikateľskú činnosť. Napríklad prevádzkujú bistrá, obecné vývarovne, máme aj samosprávy, ktoré sú majiteľmi technických služieb, dopravných podnikov, správy zelene či podniky na údržbu ciest a športovísk. Vo viere, že im štát pomôže, podali žiadosť, ale odpoveď ich zarazila. Tieto podniky sú podľa kritérií subjektmi verejnej správy. Čo, samozrejme, nie je pravda. A teraz čo? Prepúšťať? Zavrieť prevádzku? Zrušiť podnikanie, ktoré sledovalo viac ako iba finančný príjem?
Otázok môže byť pomerne veľa. Mestá a obce však potrebujú iba jedinú odpoveď. A to vo forme termínu, od ktorého nebudú diskriminačne zaradené medzi subjekty verejnej správy, aby si mohli nárokovať finančnú pomoc na to, aby prežili v týchto ťažkých časoch. Tak ako ostatné firmy.