Daňovo-odvodová mantra

Slovensko podľa vyjadrenia vládnych politikov čaká v roku 2022 významná zmena v nastavení daní a odvodov. Zdaňovanie práce má klesnúť a zdaňovanie majetku, naopak, stúpnuť. Zmeny majú motivovať ľudí k práci a firmy k ústretovejšiemu prijímaniu nových zamestnancov. Čo sa za týmto dobrým úmyslom skrýva?

01.03.2021 14:00
debata (1)

Podľa Eurostatu predstavujú priemerné pracovné náklady firiem v EÚ 27,70 eura za odpracovanú hodinu zamestnanca. V tejto čiastke sú zahrnuté aj odvody zamestnávateľov platené z miezd a platov zamestnancov. V Česku sú tieto náklady len polovičné – 13,50 eura. Na Slovensku ešte nižšie – 12,50 eura. Rozprávať preto o tom, že potrebujeme znížiť daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov je z pohľadu údajov Eurostatu úplný nezmysel. V skutočnosti ide o zníženie odvodového zaťaženia ľudí s veľmi vysokými príjmami cez opätovné zavedenie stropov maximálnych vymeriavacích základov pre výpočet poistného. Väčšinu z nich platia firmy – 35,2 % z hrubej mzdy zamestnanca. Výrazne menej samotní zamestnanci – 13,4 % hrubej mzdy.

Zavedenie stropov bude znamenať, že chudobnejší ľudia budú naďalej platiť zdravotné odvody z predaja paneláka, ktorý predajú skôr ako 5 rokov po jeho nadobudnutí drahšie, ako ho kúpili, alebo zdravotné odvody z výhry motocykla vo verejnej súťaži či z predaja ovocia do konzervárne nad 500 eur ročne. Doteraz tak boli zaťažení všetci jednotlivci. Po novom len obyčajní ľudia s príjmami nižšími, ako budú predstavovať stropy pre odvody. „Hranicu odvodového raja“ predpokladám na úrovni trojnásobku priemernej mzdy v ekonomike.

Je pravdepodobné, že sa zruší aj pásmo tzv. milionárskej dane – 25-percentná sadzba dane z príjmu fyzických osôb po odpočte odvodov pre príjmy nad 37 981 eur ročne. Všetci budú platiť daň 19 %. V Rakúsku pritom ľudia s príjmom nad 60-tisíc eur ročne platia 50-percentnú daň z príjmu. Obyčajní ľudia v rámci pripravovanej reformy dostanú do vienka rapídne zvýšenie dane z nehnuteľnosti. Prípadne v kombinácii so zvyšovaním DPH, napríklad s opätovným zvyšovaním sadzby z 10 % na 20 % pri základných potravinách.

Na Slovensku máme jednu z najnižších sadzieb dane zo ziskov firiem vo forme dividend a podielu na zisku v eseročkách vo výške 7 %. To motivuje firmy k tomu, aby si ponechávali čo najmenej peňazí na ďalší rozvoj a dali si radšej zisk vyplatiť. Pritom počúvame neustály apel na potrebu inovácií, technologický rozvoj a investície zlepšujúce životné prostredie. Firmám by sa preto mali vytvoriť lepšie stimuly v podobe odpisov majetku a mierneho zníženia dane zo zisku.

Výkon slovenskej ekonomiky meraný v objeme HDP na obyvateľa bol v roku 2019 na úrovni 17 270 eur. To je len o trochu menej ako v prípade Grécka – 17 500 eur. Náklady na zamestnanca však majú grécke firmy o cca 4 eurá na hodinu vyššie ako u nás. Znižovanie odvodov a daní v prípade fyzických osôb bude znamenať menej peňazí na zdravotnú starostlivosť a penzie. Namiesto toho treba oprášiť opätovné zavedenie dane z prevodu nehnuteľnosti a dane z darovania, ktoré sa u nás na rozdiel od väčšiny krajín nevyberajú.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #dane odvody #vláda Igora Matoviča
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy