Súčasná doba „covidová“ však, zdá sa, žiadne výnimky nepozná. Chorejú mladí i starí, bohatí i chudobní, politici i obyčajní ľudia. Nielen chorejú, ale i zomierajú. Nepomáha ani bankové konto, ani „správna“ politická príslušnosť, ani úplatky, jednoducho nič…
V chaose, keď dnes často nevieme, čo platí a čo bude platiť zajtra, nás kompetentní vyzývajú na dodržiavanie opatrení a na zodpovednosť. Práve zodpovednosť každého z nás, podčiarknutá osobným príkladom a obetovaním, spolu s nekonečným testovaním a vakcináciou predstavuje nádej pre ľudí. Najmä pre staršiu generáciu, pre dôchodcov, vraj najviac ohrozenú skupinu obyvateľstva, ale aj pre mladšie ročníky. Robia kompetentní všetko pre to, aby posilnili vedomie potreby zodpovednosti, aby posilnili potrebu dôvery?
Je však ťažko pochopiteľné, že ľudia 65+ museli s očkovaním istý čas počkať, lebo vraj netvoria ekonomické hodnoty. Hocijaký iný dôvod by sa dal akceptovať, ale tento je riadna rana pod pás, ľudská dehonestácia.
Pre podporu dôchodcov a ŤZP osôb sa vraj zrušili doplatky za lieky. Ale komu, aké? Dôchodcovia často v aktívnom veku neboli chorí, lieky nepotrebovali, mnohí roky boli darcovia krvi, chodili pravidelne 3-, 4-krát do roka dávať bezplatne svoju vzácnu tekutinu a teraz naďalej chodia mesačne dávať desiatky eur do lekárne za lieky. Nie za výživové doplnky, skrášľovacie krémy, ale za tie, ktoré im predpísal lekár, ktoré sú pre nich životne dôležité.
Je veľmi smutné, keď sa rodiny, príbuzní nemôžu stretávať. Sú zodpovední. Nielen člen vlády, ale i mnoho bežných ľudí už mesiace nevidelo svoje deti, i keď dospelé, svojich rodičov, vnúčatá. Ťažko je vžiť sa do pocitov starých rodičov, keď nemôžu pohladiť svoje novonarodené vnúča, keď ani nevedia, kedy a či ho uvidia. Sú zodpovední a nežiadajú výnimky. A nie každý starší dôchodca má možnosť spojenia cez internet. Sú zodpovední, aj keď nemôžu ísť na pohreb blízkych osôb. Dodržujú zásady mobility, aj keď pre návštevu blízkych nemusia prekročiť štátnu hranicu, ba ani hranicu okresu. A stačilo by prejsť len pár kilometrov… Sú zodpovední, trpezliví, i keď určite veľmi smutní.
Svetielkom na konci tunela má byť vakcinácia, očkovanie, Vláda stanovila určitý harmonogram. Je iste veľmi správne, že sa prioritne očkujú ľudia z prvej línie – zdravotníci, lekári, sestričky, ľudia v DSS, staršie ročníky, učitelia, predavači… Je však ťažko pochopiteľné, že ľudia 65+ museli s očkovaním istý čas počkať, lebo vraj netvoria ekonomické hodnoty. Hocijaký iný dôvod by sa dal akceptovať, ale tento je riadna rana pod pás, ľudská dehonestácia. Síce v minulosti boli aktívni, prospešní, a teraz ich necháme napospas osudu, pandémii. Pritom veľa ľudí i po šesťdesiatpäťke pracuje, tvorí hodnoty, zastupujú v mnohých profesiách, aj na dôležitých postoch. Aj dôchodca, človek po šesťdesiatpäťke má právo na dôstojný život vrátane zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia, alebo, keď si už svoje odžil tak… Keď sa v prvých vlnách očkovali ľudia 81+, tak tí mladší trpezlivo čakali, že postupne príde rad aj na nich, veď aj oni chcú ešte pár rokov užívať si v pokoji jeseň života.
Uvedomuje si niekto, že takýmito nezodpovednými vyjadreniami ľudí nemotivuje k potrebnej zodpovednosti, odsúva túto skupinu spoločensky na vedľajšiu koľaj, čím pre mnohých takýmto vyjadrením zhasína aj to vzdialené svetielko v tuneli života.